Medená veža

Medená veža je na slovensku kultový film. Film natočený počas uvolnenia spoločnosti ( už o pár rokov by sa určite neobjavila nahá žena, pašovanie, či bitka v ordinácii). Pamätám sa ako ťažko sa bolo dostať na film do kina. Bol stále vypredaný. Kvietik, Mistrík a Rajniak vytvorili postavy dobrodruhov, horolezcov, ktorý si žili tak ako chceli oni a nie ako by mali žiť!! To bola tá sloboda po ktorej sme moc túžili - aj preto tento film je nezabudnuteľný. Ešte jedno - perfektná hudba. 90%. Dnes je to veľká nostalgia!! (28.05.2006)

Konečně důkaz, že na Slovensku se také točily dobré filmy. Psychologický snímek Medená veža mě překvapil svou hloubkou, která není ze začátku vůbec patrná. Po režijní stránce je film atraktivní, plný nádherných horských scenérií a krásné hudby Zdeňka Lišky. Hlavní příběhová linie je silná a nechybí ji potřebná gradace, zcela ve stínu pak stojí vedlejší pašerácká zápletka, která je na film uměle naroubována. 8/10 (30.08.2009)

Kolíska a hrob, povinné duo signálom skutočnej cesty , počas ktorej si človek má na vysoký stupeň klásť prahnutie za slobodou, lásku a priateľstvo. I napriek tomu však naráža na gordické uzly týchto mét. Prepájajú sa a nútia človeka hľadať odpovede na svoje činy, ktoré sú najživším odrazom toho, akí sme. (28.12.2013)

(57/2015) / Medená veža asi úplne neznesie porovnanie s európskymi alebo americkými drámami, ale aj po 45 rokoch má film svoje čaro. Napriek tomu, že zápletka je tragicky ťažká, film sa aj pohybuje v romantickej, poetickej nálade. Vďaka horám a peknému hudobnému motívu. Možno by som prijal keby viac film smeroval s atmosférou k väčšej beznádeji. Prekvapilo, že aj v takto "starom" filme netrhalo každé druhé slovo uši, tak ako to dokážu niektoré moderné slovenské filmy. A hlas Ivana Mistríka by sa dal počúvať hodiny. Možno treba trochu viac námahy, ale slovenská kinematografia môže poskytnúť hodnotný filmový zážitok. Ešte ma napadá. Keď to išlo pred takmer pol storočím za doslova pár korún, prečo to nejde teraz? (8/10) (22.05.2015)

Spracovanie námetu Ivana Bukovčana (zameriaval sa na štúdie charakterov v hraničných situáciách) v jednom z najlepších slovenských filmov. Kamera, nadväzne k deju zachytáva meniace sa veľhory, uprostred ktorých, vysoko nad ostatnými ľuďmi pulzuje život v celej jeho komike i tragike. Hudba Zdeňka Lišku dotvára divácky zážitok. Život v horách je zachytený nepateticky a predsa podmanivo. K deju: chata Horskej služby vo Vysokých Tatrách. Osadenstvo tvoria traja priatelia, vždy od jari do jesene. Vysokohorskú osamelosť si spestrujú drsnými vtipmi, zvádzaním turistiek, zliezaním stien, alkoholom a pašovaním. Až jeden z nich nespozná mladú dievčinu. Zamiluje sa do nej, zoberie si ju za ženu a onedlho ju privedie na chatu. Zmenená situácia vyvolá zmenené správanie štvorice hlavných hrdinov. Situácia sa postupne vyhrocuje. Každý si nesie svoj kríž do konca. (14.12.2004)