Legenda o létajícím Cypriánovi

Vydím že napísať objektívnu kritiku na (po dlhej dobe) zasa Slovenského filmu sa velmi nikomu nechce!Tak to urobím sám....A začnem od hlavnej postavy:Marko Igonda dal postave Cypriána tú správnu charizmu a začial čo Vondráček(Jánošík) alebo Frielová(Bathory) považovali svoje úlohy len ako šancu posunúť sa v kariere, Igonda prepožičal svojej postave akoby dušu a úplné ponorenie do postavy je vydieť nielen v prvej polke,keď je prezentovaný ako zbojník a pytliak ale aj v tej druhej keď príjme v kláštore meno Cyprián a zloží slub mlčania,takže sa spolieha už len na svoju mimiku.A dej možno príde niekomu nudný a scénaristický nevyužitý ale to nieje pravda.Len režisérka Solčanská si nenechala kecať od producentov a nesnažila sa silou mocou natočiť smiešnu historickú frašku s jednou - dvoma trápnymi bitkami(Bathory/Jánošík) ale sústredila sa na vykreslenie postavy,jej vnútorných démonov,doby a hlavne prostredia v ktorom Cyprian žil.Príbeh sa nikam neponáhla a pôsobí viac komornejšie než výpravnejšie čo možno mainstreamový priemerný Slovák asi len ťažko dokáže stráviť.Vďaka kamere sa jej podarilo zachytiť nádhernú atmosféru Červeného Kláštora nasnímaného vo všetkých ročných obdobiach,ktorý akoby zaspal v čase(rovnako ako hlavný hrdina v ňom).A pri nádherných záberoch prírody a kláštora to nekončí...Dej doplná skvele zvolená hudba Vladimíra Martinku,ktorý sa spoliehal vzhladom na atmosféru hlavne na chorály čo do príbehu zapasovalo znamenite.Pri Legende som nemal ani ten pocit ako napr.pri Nedodržanom Sľube,že aj keď sa natočil dobrý film ako celok v niektorých momentoch nefunguje a pôsobí dosť roztrieštene.Legenda o lietajúcom Cypriánovi ako celok naopak funguje znamenite,a je vydieť že tvorcovia filmu(hlavne režisérka Solčanská) sa obklopili dobrým tímom a na Slovenské pomery natočili výnimočný a dosť citlivý film,ktorý ale ako som už spomínal hlavne kvôli svojej komornosti nebude chutiť každému a je určený hlavne divákovi,ktorý nehladá len prostoduchú zábavu bez myšlienky ale dokáže ten dej prežívať a ponoriť sa doneho.A to je hlavne kúzlo tohto výnimočného počinu v novodobej Slovenskej kinematografie. (31.07.2010)

║Rozpočet €1,502,000║Tržby Celosvetovo $270,000║ Pre mňa nečakane režisérsky zvládnutý projekt, škoda že príbeh nie je o niečo viac húževnatý mohlo to viac rezonovať, takto to je slušná komorná dráma o utópii životom skúšanej mysle a konečnom vykúpení. Taktiež prekvapili herci, aj keď dialógovo jednoduché ale zahrané dobre, vizuálne tiež film spĺňa nejaké tie kritéria, priemer čo poteší. /videl v kine: 60%/ (18.08.2010)

Cyprián pokračuje v zabehnutých slovenských štandardoch. Vizuál je naozaj pekný a kameraman doslova miestami čaruje, ale celé to zliháva ako je už tomu u nás zvykom v scenári. Príbeh nie je úplne jednoduchý a vracia sa stále do minulosti a vysvetľuje, čo sa vlastne s Cypriánom stalo. To je spravené dobre, ale keď sa to začne odohrávať už len na jednom mieste, príbeh sa nikam dlhšiu dobu nepohne. Hovorí sa málo, veľmi málo sa aj toho na obrazovke deje a človeku sa z toho úsporného režimu začinajú pomaly ale isto zatvárať oči. Po dopozeraní som dokonca nadobudol pocit, že ten film bol vlastne divácky dosť neatraktívny, taký art. Dokonca by som povedal, že je ten film v konečnom dôsledku tak trochu zbytočný. (03.08.2011)

Jakpak asi se podařilo Marianě Solčanské vyštudovat režii a sehnat peníze na její filmové projekty? Ptám se docela vážně. Od někoho, kdo projde sítem a stane se graduovaným tvůrčím umělcem, například tedy režisérem, totiž očekávám jistou, a to nemalou kulturní úroveň. Solčanská žádnou nemá. --- Její opus je vybudován na zcela triviální šabloně. Vezmeme polozbořený klášter kdesi na konci světa a vložíme tam příběh zbojníka, který projde duchovní obrodou. Tečka. Na to přijde i popkulturní vrták, a přesně na tom také Solčanská skončila. Nezná reálie, neumí vystavět drama a nemá vkus. Nemá tušení, jak taková "duchovní obroda" probíhá (její hrdina ji nastupuje s prohlášením "mně už je všechno jedno") a co obnáší, takže z ní nic - NIC - neuvidíme. Chlap prostě zůstal v zavšiveném klášteře a složil slib mlčení. Jak se proměnil v cosi, snad vynikajícího ranhojiče, se nedozvíme. Kdy a jak se naučil číst, mimochodem? A naučil se vůbec? Jak se velikost jeho ducha projevovala? Nedozvíme se. Musíme si domyslet, tetelit se v námětu atraktivním zejména pro ty, kteří žádný duchovní život neznají. Pro mě - milovníka hudby - nejpříšernějším gólem je hudba Vladimíra Martinky. Naprostá sračka, nevkusná, popkulturní představa o "duchovní hudbě". Fidlá to skoro nepřetržitě, beze změny, a barbarovi to vnucuje pocit, že je v kontaktu s "duchovnem". Solčanská rezignuje na scénickou hudbu, která by skutečně mohla podbarvovat a umocňovat vizuál, a už vůbec nezvládá ticho. V tom příběhu přece mělo ticho hrát hlavní roli! --- Už dost nadávání, je to prostě KÝČ. Dejte na má slova, že tahle ženská nikdy nic dobrého nevytvoří. (28.01.2021)

,,KDE TO VLASTNE SOM?“ ,,U NÁS.“ ,,TO VIDÍM. ...A ČO TU ROBÍTE?“ ,,ŽIJEME.“ __ Akýže to trpký osud stíha naše novodobé ,,veľkofilmy“. O Cypriána som sa pokiaľ nevstúpil do kín vôbec nezaujímal a dopredu som vedel, že to bude prepadák (boli ním aj Bathory a Jánošík, lenže mali aspoň návštevnosť) a moja nepríjemná veštba sa aj vyplnila. Táto skutočnosť je o to horšia, že sa ním stal naozaj neprávom. Ak by som mal Solčanskú porovnať s Jakubiskom a Hollandovou, tak napriek tomu, že všetky filmy majú u mňa 4*, je u mňa ,,poletujúci mních“ jednoznačným víťazom a vo svojej podstate ,,najväčším filmom“. Vďaka svojej komornosti netrpí snímka smiešnou a vnútenou okázalosťou, čím sa len zvyšujú jej umelecké ambície. Dokonca aj scenár tu má pomerne hutnú podobu a aj napriek početným retrospektívám nijako nevybočuje z ciest rozprávania. Spomínaná stagnácia tempa je tiež myslím absolútne prirodzenou a chcel by som vidieť režiséra, ktorý by vedel ničím nerušený život za nedotknuteľnými múrmi kláštora výraznejšie oživiť (scéna so snehuliakom je na popukanie). V kontexte tak len o niečo premrštenejšie vyznieva (pred)finálna pointa, akoby požičaná z ktorejsi epizódy latinsko-amerických telenoviel. Naozaj dychberúcou je vizuálna stránka, ktorá je absolútne ROVNOCENNOU tomu najšpičkovejšiemu vo svetovej kinematografii a tak nádherné obrazy som doteraz nevidel ani u uznávaného ,,maliara filmového plátna“ pána Ridleyho Scotta. Dokonca by som vedel vysloviť názor, že spolu s Johnstonovým ,,Vlkodlakom“ je Cyprián najlepšie výtvarne spracovaný film roka! Divák však ostáva oslovený aj celkovým technickým spracovaním a vskutku vydarenou hudbou. Film teda jednoznačne patrí medzi to najlepšie, čo u nás v posledných 10 ba aj viac rokoch vzniklo. Quo vadis, slovenský film? P.S.: Kam sa vyparil Latinák? (254. hodnotenie, 40. komentár k filmu) (04.12.2010)