The Guest

Prvá polovica vás okamžite vtiahne do deja svojou gradáciou a napätím. Má neskutočný spád paradoxne napriek pomalému tempu a zdá sa, že celkovou kompozíciou sa bude jednať o jeden z najrafinovanejších počinov za dlhú dobu. Počas nej vás dej donúti neustále hádať, čo je vo veci. Viete, že niečo tu nehrá, akurát nemáte ani poňatie o čo vlastne ide. Akurát potom prichádza druhá polovica, ktorá je ‘iba‘ zabudnuteľná akčná zábava. Čo nechcem povedať, že je zle, akurát to trošku pokazilo celkový dojem a podkopalo jeho ambície. Scenár má teda svoje svetlé aj zlé stránky a je trošku škoda, že to tvorcovia nedotiahli tam, kde možno pôvodne plánovali. Dan Stevens vytvára symbolický charakter hlavnej postavy, ktorý je zároveň veľmi sympatický i desivý a je jedno z najväčších devíz filmu. Ostatní herci slušne sekundovali. Zároveň oceňujem neskutočne nabitý soundtrack. 80%. (02.09.2018)

Universal Soldier meets Drive meets Halloween. Adam Wingard ma baví čoraz viac a profiluje sa ako veľmi zručný thrillerový/hororový režisér, ktorý sa navyše neberie vážne a jeho réžia je tak veľmi odľahčená, ale zato dostatočne zručná. Už predošlý počin slasher You're Next bol veľmi príjemným prekvapením a úplne rovnako je na tom aj The Guest, ktorý je jemne sexy, freaky a zároveň správne trashy. Síce jednoduchučký, b-éčkový thriller, v závere až slasher, ale zato správnou mierou prepálený. Je vidieť, že Wingard má v obľube staršiu hororovú tvorbu 70. a 80. rokov a hlavne počas záverečného zúčtovania priam nostalgicky vzdáva poctu klasikám ako napríklad prvý Halloween, počas ktorého niekoľko momentov doslovne pripomenie Carpentera (nesmrteľný vrah, úplne posledný záber filmu ...). Napriek tomu The Guest nepôsobí vyslovene oldschool, ale vďaka zvolenej elektronickej hudbe aj dostatočne moderne. Práve pulzujúcim hudobným doprovodom, charizmatickým hrdinom a rovnako pestrofarebne ladeným plagátom pripomenie Drive s Goslingom (tu však všetka podobnosť s Refnovým majsterštykom končí, takže rozhodne neočakávať nič viac), následným smerovaním deja o nezničiteľnom vojakovi zase Universal Soldier. Celá tá zápletka je síce jedno veľké klišé, ale film si je toho veľmi dobre vedomý a preto sa neberie vážne a túto „podradnosť“ využíva vo svoj prospech. V podstate veľmi podobne ako v You're Next, ktorý si taktiež bral za predobraz rôzne slasherové braky. Atmosféru sa darí budovať od prvého momentu, napätie vzrastá každou minútou, je to dostatočne nepredvídateľné (z thrilleru sa mení v trištvrte stopáže na akčný film až v závere na čistokrvný slasher), nekompromisné (rýchlo umierajú aj tie postavy u ktorých sa to nečaká) a vyslovene sklamáva až záver v školskom labyrinte, ktorý je natočený v porovnaní s predošlou Wingardovou tvorbou dosť rutinne. Chápem tú štylizáciu akoby do 70. rokov, ale vraždy nie sú nijako nápadité, s prostredím labyrintu sa nijako zvlášť nepracuje a celý ten záverečný masaker je nakoniec len takou staromódnou pošťuchovačkou, než intenzívnym vyvrcholením. Po predošlých minútach to dosť zamrzí a mierne kazí celkový dojem z filmu. Taktiež by som uvítal aj pár minút stopáže navyše, pretože niektoré scény kazil pomerne zbrklý strih. Nič to však nemení na tom, že je to výživné thrillerové béčko plnohodnotne hrdé a priznávajúce svoj pôvod. Čo viac od toho chcieť? Z niečoho podobného môže štýlovú jazdu urobiť snáď len Wingard ... a Dan Stevensovi čo najviac podobných úloh do budúcna, ten chlap má „gule“! Vo výsledku tak rovnaká spokojnosť ako s You're Next. CELKOVO: 3,5* (7/10) (12.12.2014)

Vše to začalo dost nevinně, první půlka filmu se táhne, nicméně nenechá diváka klidným. Režie velice dobře pracuje s napětím a tajemstvím, které nechá divákovi velký prostor vlastním rekonstrukcím. Nutno dodat, že film stojí a padá s Danem Stevensem a jeho charismatem, a to hlavně kvůli absenci nějakého děje. Druhá část filmu je jiná, jakoby na první část ani nenavazovala, žije si vlastním životem. Problém filmu je jeho nesourodost, často diváka někam dovede a následně úplně změní notu. Spoustu věcí nedává příliš smysl: odfláknuté motivace - zejména hlavní postavy. Vlastně vůbec nevím proč se k rodině vydal. Čekal jsem, že se víc dozvím na konci, ale celé gró si film zatajil pro sebe. Raději Drive. (25.12.2014)

Velmi obstojně natočená žánrovka, která si bere sem tam něco i odjinud, ale scénář je solidně vystavěný, není zde zbytečná scéna, a už od začátku to prostě jede kupředu včetně podezření, že něco není, jak má být. Zpočátku sympatický ochránce rodiny, u něhož je nám do určité chvíle příjemné, že ochraňuje rodinu, a je nám jedno, jestli je divný. Pak však začnou přibývat momenty, kdy tomu hajzlovi musí začít každý přát smrt. Líbily se mi i vtipné vychytávky a fórky v obraze, a to nemluvím jen o RIP náhrobku ke konci filmu, to, že si film sám ze sebe vlastně střílí, a taky věci řečené jen tak jakoby mimochodem, kdy je na divákovi, zda zareaguje a poskládá si ty jasně dané střípky do jasného obrazu. Protože vše podstatné je řečeno, ačkoliv se může zdát, že ne. Děj má navíc logické směřování, i když zpočátku poněkud předvídatelné, takže se skutečně povedl dobrý kousek filmařiny v žánru akčního thrilleru s jemným přesahem do sci-fi. (27.01.2015)

Jeden z najzábavnejších a najštýlovejších thrillerov tohto roku. Hoci ten thriller rozhodne nie je „čistý“ a po určitom orezaní by z toho nebol problém urobiť napr. priamočiary slasher. Je vidieť, že Adam Wingard má slabosť pre filmárske časy minulé (80´s) a nesnaží sa zbytočne zapadnúť do trendovej produkcie, no napriek tomu jeho počin pôsobí stále moderne a tých pár tematických nápadov / momentov zaváňajúcich starým dobrým Carpenterom či Cameronom rozhodne poteší. Jeho predošlý highlight "You're Next" však podľa mňa už nikdy neprekoná a zaradí sa ku tvorcom, ktorý to najlepšie vypustili v úvodných rokoch kariéry (podobne ako A. Aja už neprekoná "Haute Tension" či W. Craven netromfne "A Nightmare on Elm Street"). Tým by som však nijak nechcel znižovať hodnotu tejto pecky, len vravím. (15.11.2014)