V písku - Příslib svobody

Silný príbeh, kde sa povojnový akt pomsty zmenil na akt milosrdenstva. Dánsko využlo mladučkých nemeckých zajatcov na zneškodňovanie mín na svojom pieskovom pobreží a v tomto prípade rozohralo nevšedný film plný ľudskosti ale aj bezbrehej nenávisti. Roland Møller si za postavu seržanta Carla plne zaslúžil poctu za najlepšieho herca roka, prerod jeho postavy je impozantný. (16.01.2017)

Ono je to vážně velmi, velmi dobré, ale pořád mi tam k té pětce malý kousek chybí. Výborného Rolanda jsem málem ani nepoznal a to se mi v drsném R tak moc líbil. Ale o co je výkon lepší, o to víc se mi jemu náhlé změně postoje nějak moc nechce věřit. A to je objektivně jediný důvod, proč nakonec po velmi dlouhém zvažování nejdu do plných. (24.05.2016)

Druhá svetová vojna a jej následky, ponúkajú skutočne nevídaný počet námetov a uhlov pohľadu, ktoré možno preniesť nielen do filmových príbehov. Tento ma priklincoval do stoličky na takmer 100 minút a rozvíril mi v hlave množstvo myšlienok o sile nenávisti, ľudskosti a ich hraniciach. Film o tom, že nič nie je len čierne, alebo len biele a že zovšeobecňovanie je štatistický nástroj a mal by ním aj zostať. Veľmi intenzívny filmový zážitok! 100%. (21.05.2016)

Že mladý nemecký chlapci po 2. Svetovej odstraňovali z Dánskej pláže míni som nevedel.Tento historický fakt mi ušiel. Výborný scenár. Zblíženie seržanta a mladých nemeckých vojakov ma prekvapil,lebo na začiatku seržant sa správal ako cvok. Až neskôr bolo jasné, že si nájde k ním cestu a bude ich mať rád. 7/10 (22.12.2017)

Nie je jednoduché súcitiť s niekým, kto má na svedomí toľko zverstiev ako bola nemecká armáda počas druhej svetovej vojny. Spravodlivé by zrejme bolo, keby samotné mínové pole odpratával Himmler s Hitlerom, no ako to už býva zvykom, najhoršie dopadnú tí, čo plnili rozkazy či choro prepadli slepej ilúzií svojich mecenášov. Mládež je hlúpa, nemá žiadne skúsenosti, preto je najvhodnejšou skupinou na ovládanie, respektíve zmanipulovanie na dosiahnutie osobných cieľov (viď "kľúčikovanie" v Novembri 89', respektíve posledné voľby a ruka na stráž). Či mi ich bolo ľúto? ÁNO BOLO. Je to smutný film, veď to boli deti, ktoré sa mali na vojakov akurát hrať, nie nimi BYŤ, ale oni si miesto oberania jabĺk do košíkov, zobrali do rúk samopaly. Rozhodli sa ísť touto cestou a tak znášali následky. A tak sa nato treba aj pozerať či tento celkový problém vnímať. Nie som bezcitný, no nič sa nemení na fakte, že v ohrození bol v prvom rade nevinný Dánsky národ, ktorý trebalo ochrániť. Alebo mal pobrežie od mín čistiť nejaký domáci farmár s cukrárom? Samotný snímok je manipulatívny pričom svoj cieľ v podobe vyvolania pochybností dosiahol. Premena vnímania svojho nepriateľa je taktiež ukážková. Príbeh sa opiera o historické "fakty", takže predpoklad, že by bol zlým počinom, je naozaj mylný. (26.05.2016)