gogo76

Tradične veľmi kvalitná kórejská kinematografia prináša zaujímavý i keď trošku nereálny príbeh /fakt dosť ťažko uveriť, že taká dedinka existuje/ dvoch skupín nepriateľských vojakov, ktorí sa stretnú hlboko v horách, v bohom zabudnutej dedinke. Vzájomná nevraživosť a ochota pozabíjať sa navzájom postupne slabne a začínajú si uvedomovať, že bez uniforiem majú toho veľa spoločného. Scéna opekania a ochutnávky divej svine je jednou z tých lepších a potvrdzuje staré známe - jedlo zbližuje. Film má ale aj slabé miesto a tou je rozvláčnosť. Práve spoločné zabitie spomínanej divej svine je naťahované na môj vkus až na hranicu únosnosti. Inak sa filmu ťažko dá niečo vyčítať, je originálny i nápaditý. Také lietajúce pukance po hodenom granáte je niečo čo som ešte nevidel. Kórejci všeobecne majú strašne kvalitné filmy a kedykoľvek ich v pohode uprednostním pred hociktorým holywoodskym blockbusterom, len keby boli dostupnejšie. 80%.

C. Eastwood trošku v priemerných vodách, ale zavaril si sám, pretože ako mnohí spomínajú, vnímavý divák odhalí záporáka už po prvých 10 minútach. Potom Clintova všetka snaha je dosť márna, i keď nie nudná. Film už nedokáže strhnúť a už vôbec nie prekvapiť. Na úlohu záporáka si Eastwood vybral známejšie meno a to pri nenápadných scénach v úvode pôsobí príliš okato. Skladateľ L. Niehaus, starý to Clintov kámoš, zložil pohodovú a príjemnú hudbu určite podľa režisérovho gusta, pretože ako je známe, má rád džes. Príbeh, samotné vyšetrovanie i ostatné zložky filmu sklamaním niesu. Záporák nesklamal prejavom či hereckým výkonom, ale prílišnou nenápadnosťou. Preto 60%.

Na prvom diely som si čiastočne cenil to, že sa zbytočne nebabral s príbehom, naporcoval kopu svižnej akcie, ale ten úbohý príbeh aspoň fungoval. Toto pokračovanie sa v tomto smere vykašľalo úplne na všetko a už po piatich minútach náš hrdina zareve:" Kde sú moje slony!" a bif,baf, buf... Po chvíľke nasleduje to isté a túto smiešnu a otrepanú vetu začujete ešte niekoľko krát. V závere, kde náš superhrdina zmasakruje stovku (nepreháňam) protivníkov, má odrazu problém s jedinou ženou, ktorá má v ruke bič... Čo si má o tom myslieť divák? Postavy sú tak ploché, až je to trápne a celá tá výplň medzi akčnými scénami je strašne nudná. Bojové scény sú kvalitné, to treba pochváliť. Odporúčam všetkým, ktorí dokážu vypnuť mozog, alebo sa preniesť cez tú nudnú a trápnu výplň. Ja som to čiastočne dokázal. Film 50%. A kde sú moje slony!!!

Presne takéto filmy mi chýbajú. Westerny mám rád a bol som nadšený, že práve také hviezdne duo akým bratia Coenovci sú, skúsi oživiť takmer mŕtvy žáner. No na skutočné oživenie bude musieť asi naplno zabodovať aj Q.Tarantino a jeho chystaný projekt. Nie je to typický western tak ako typickým westernom neboli ani Nezmieriteľný C. Eastwooda. Príbehy o pomste sú stále aktuálne, zvlášť ak sú podané netradične z pohľadu 14 ročného dievčaťa. Hlavná hrdinka je dosť ostrieľaná i ukecaná a ako vraví M. Damon, miesto bozku by jej trebalo naplácať po riti, k čomu mimochodom neskôr aj dôjde. Filmu jednoznačne dominuje J. Bridges a strháva na seba maximum pozornosti. Hlášky, ktoré trúsi počas celého filmu sú srandovné a jeho postavu som si obľúbil. M. Damon ako nablískaný a ulízaný "texas ranger" je tiež zaujímavý a mladučký objav H. Steinfeld svoj debut na veľkom filme zvládla na výbornú. Tvorcovia sa vyhrali s každým detailom, dokonca aj štvorlístkom na rukoväti pištole "klikaře" v podaní B. Peppera. Najviac mi film pripomenul western R. Howarda Nezvestné. Posledné minúty sú výborné a posúvajú tento žáner trošku inam, pretože spomienky starej dámy, ktorá sa nikdy nevydala, predsa len nie sú bežné. Celkovo Coenovci natočili netypický western, kde nie je núdza o drsné a vtipné hlášky, krvavé prestrelky, kde streľba do chrbta je možnosť ako eliminovať presilu a dvojitý kopanec do indiánskych detí pobaví tiež. Videné na kúpenom blue-ray disku, na ktorom sú dobré bonusy, len škoda, že bez vynechaných scén. No možno žiadne neboli, veď bratia Coenovci sú perfekcionisti. Ak by len raz do roka vznikol podobný film bol by som šťastný. 100%.

Kavkazkého zajatca si samozrejme najlepšie vychutnáte v ruštine a inak to zatiaľ asi nepôjde , pretože film u nás doteraz nevyšiel. Je to škoda, lebo rusi robia naozaj dobré filmy a tento to znova potvrdzuje. Film sa nesie v pohodovom tempe a je až na pár malých výnimiek bez akčných scén. Film sa sústredí hlavne na psychologickú rovinu dvoch ruských zajatcov a sledujeme ich reakcie, ich plány na útek, ale hlavne ich šance na prežitie. Sú si vedomí, že sú minimálne a z toho pramení zvedavosť diváka. Veľmi dobre tvorcovia do príbehu zatiahli matku jedného zo zajatcov, ktorá filmu dodala ľudskejšiu tvár. Dnes už nebohý Sergei Bodrov bol sympatický ruský herec , ktorého si niektorí pamätajú z ruskej gangsterky Brat a Brat 2. V tomto filme podáva podobne kvalitne umiernený herecký výkon a snaží sa vžiť do úlohy človeka, ktorý je už takmer zmierený s osudom , ktorý ho čaká. Vojak Žilin i divák si bude musieť počkať až do poslednej minúty a dúfať, či kavkazký horal nájde zľutovanie.80%

Unavení slnkom je výborný a navyše oscarový film. Prečo Michalkov silou mocou chcel nadviazať na už ukončený príbeh mi je záhadou, ale nevadí. Tešil som sa tak či tak. Kľudne to mohol byť úplne iný film, stačilo zameniť mená a nevracať sa k ukončenému príbehu. Príbeh je dosť obšírny a nesúrodý, skáčeme medzi rokmi 1941 a 1943 a výsledok vyzerá dosť roztrúsene, čo je dosť logické, keďže ešte má jeden diel nasledovať. Film obsahuje pár scén, ktoré navodzujú väzbu na prvý diel, a veľa toho ešte povedať treba a tak i film nečakane končí a chcelo by to mať záverečný film po ruke. Nepochybujem, že ako trilógia to bude celistvejšie, ale ešte si počkáme. Film sám o sebe určite má kvalitu, niektoré scény sami o sebe sú vynikajúce ako napr. dievča a vodná mína, Stalin a klavír, prestrelka v hmle či umierajúci vojak, ktorý by rád videl prsia ošetrovateľky. Nechápem hodnotenia odpad!, tomu vážne nerozumiem. Rozumiem nechuti sledovať ruský patriocizmus, ale takto odpísať inak profesionálne zvládnutý film, tomu nie. Úvodná scéna s tortou a Stalinom mi veľmi nesedela, ale potom bol film s každou pribúdajúcou minútou zaujímavejší a v závere by som bral tretí diel ihneď a bez prestávky. Zatiaľ hodnotím štyrmi diskami, ale hodnotenie sa môže po záverečnom diely zmeniť o jednu hviezdu hore alebo dole. Komu sedia ruské filmy, nemôže byť sklamaný. Uvidíme. 80%.

Toto je trošku silná káva aj na mňa. Tento film vám naozaj vymaže hlavu. Kto zvládne prvých päť minút, vie čo ho čaká v nasledujúcich minútach. Dlhé, čiernobiele zábery s depko hudbou, minimum dialógov, dlhé pohľady do divných očí a postavy o ktorých sa ťažko dá povedať, že sú normálne. K tomu všetkému "malý votrelec", ktorý tú depresívnu atmosféru ešte znásobuje. Niektorým filmom D. Lyncha nerozumiem a možno ani on sám. Ťažko povedať, čo tým chcel básnik vyjadriť, ale isté je, že to nepotrebujem vidieť znova. D. Lynch je nepochybne veľmi zručný režisér a pokiaľ nemá za cieľ šokovať, dokáže vytvoriť nádherný film ako Sloní muž, či Príbeh Alvina Straighta. Toto je čistá depka s jasným zámerom šokovať a znechutiť, čo sa mu celkom podarilo. 40%.

Oliver Stone ešte v čase, keď bol nazývaným "svedomím Ameriky" a záležalo mu na tom čo sa s jeho krajinou deje. Po filme World trade center si to už ale nemyslím. Aj keď sa film rozbieha skôr ako komédia, po príchode do Salvadoru sú večný looser J. Woods,ktorý dlhuje peniaze snáď každému na tejto planéte a alkoholik J.Belushi hodení do krutej reality. Film poukazuje na neľahkú novinársku prácu, kde nasadzovať krk akosi patrí k tomuto povolaniu. Aj po rokoch stále kvalitný film a ešte dlho bude.80%.

"Musíte ma udržať na žive, to je rozkaz!", hovorí v závere generál, ktorému dochádza, že napriek nezáujmu, musí svetu povedať svoj príbeh. Kľudne by mohol začať tým, ako sa v Rwande pod mostom, dali nájsť zaujímavé veci, ale zlato ani drahé kamene to neboli. Približne 10. miliónovú krajinu mali všetky silné mocnosti na čele s USA a Anglickom v riti. Konflikt v bývalej Juhoslávii bol pre nich zaujímavejší a ani v najmenšom nechceli počuť slová ako Rwanda a genocída. Koho by zaujímala Afrika, zvlášť po zbabranej akcii v Somálskom Mogadišo, kde prišlo o život niekoľko amerických vojakov. Väčšina krajín začala po začínajúcich nepokojoch sťahovať svojich vojakov a tí, čo tam ostali, toho veľa nezmohli. Takmer bez streliva, s prísnym zákazom strieľať a zasahovať do sporu, ich velenie postavilo do úlohy gumených panákov. Napriek tomu dokázal generál, ktorého výborne stvárnil pre mňa neznámy Roy Dupuis zachrániť niekoľko tisíc životov. Scéna odmietnutia rozkazu je z ľudského hľadiska veľmi silná. Film kladie veľký dôraz na citové a psychické rozpoloženie hlavnej postavy. Nejde nespomenúť film Hotel Rwanda, ktorého porovnávanie sa s týmto filmom samo ponúka. Shake Hands with Devil ponúka omnoho komplexnejší a širší pohľad na túto situáciu a aj preto je z môjho pohľadu o niečo lepším filmom. Na mňa urobil veľký dojem a to hlavne preto, že som sa v generálovi videl. Ako jeden z mála robil to, čo káže zdravý ľudský rozum. Smutný záber zvýrazňuje dojímavá hudba a po chvíľke ticha som si vyhľadal záverečnú skladbu na you tube. this is it . Je tam v angličtine zaujímavý príspevok, ktorý veľa napovie o dnešnom svete. Prečo má pekná baba v obtiahnutom tričku milióny kliknutí a genocída v Rwande iba päť??? Film, ktorý donúti zamyslieť sa.... Záhadou mi ostáva ako tento film obišli na oscaroch. 100%.

Jeden z fimov, ktorý vydláždil Petersenovi cestu do Hollywoodu. Možno si Petersen už vtedy uvedomil, že nemá cenu film prepchať zábermi na techniku, počítače a vesmírne lode, pretože by film veľmi rýchlo zostarol a z dnešného pohľadu by skôr vyvolával úsmev. Sústredil sa na príbeh, dialógy a dvojicu hlavných hrdinov, ktorí mimo iného riešia hlavne svoje prežitie. Aj keď "drak" vyzerá trochu lacno, nevadí to a príbeh má stále čo povedať. 70%