*CARNIFEX*

Pro pár dolarú navíc, alebo aj “dvaja kohúti na jednom smetisku” ťahajúci za jeden povraz. Ťažko povedať, ako by bol vnímaný tento snímok bez tohto konkrétneho hereckého asedenstva a opätovne dokonalom hudobnom doprovode v inak nijak prevratnom príbehu. Raz je to harmonika, raz pískanie, potom zas flauta či kieho Boha, no proste klobúk dolu pred Morriconem, ktorý teda vie zahrať na tú správnu notu. Každopádne, z rebríčka 200 najlepších, najobľúbenejších filmov som videl aj lepšie westerny, pričom toto je posledný v rámci žanru. Zostávajú posledné 4 kúsky do placu. Medzi 3-štyri.

Paradoxom snímku je, že vo svojej podstate “dostať sa na slobodu” bavil ďaleko viac, ako počas samotného úteku. Je to taký typicky americký film, avšak bez mimoriadneho, politického pátosu s klasickým odkazom celému svetu: “Boh žehnaj Amerike”. Dalo sa nato pozerať, no tri hodiny mi prídu predsa len trochu moc, zas taký záživný veru nie je, a tak tomuto snímku z poradovníka 200 najlepších, najobľúbenejších filmov udelím aspoň zaslúženú “trojku” po ktorej mnohí tak neskutočne bažia. A ideme do finále, zostáva 5 pokusov.

Na pomerne jednoduchom príbehu solídne vyskladaná, vojnová zábava, ktorá sa občas nesie vo vážnom duchu, inokedy zas na odľahčenej vlne, pričom samotný záver je len akousi kombináciou týchto dvoch dejových nádychov. Človek vlastne ani nevie, či to mal brať úplne vážne pri tých občasných, teatrálnych situáciách, ktoré tak nejak (zrejme úmyselne) vyčarili úsmev na tvári. No a na prekvapenie musím skonštatovať, že sa to tomuto snímku z rebríčka 200 najlepších, najobľúbenejších filmov, celkom hodilo A to obzvlášť teda v úplnom závere. Zostáva 6 počinov.