*CARNIFEX*

Tento žáner nie je zrovna mojou šálkou kávy, no keďže som chcel dobehnúť resty z rebríčka 200 najlepších, najobľúbenejších filmov, musel som siahnuť aj po Avengeroch dvojke. Popravde, jednotke som dal štyri “jagavé”, pričom ani srnka netuší o čom to vôbec bolo, no a toto pokračovanie je pre moju osobu len akýmsi čumením do blba. Kým podaktorí solídne pri písaní recenzií na tento snímok “onanujú”, Ja som to tak nejak pretrpel, i keď jedným dychom musím dodať, že Ja absolútne rozumiem tomu, že si takéto filmy nájdu svojich fanúšikov. Veď asi aj to treba. Nie len tie intelektuálne pičoviny s hlbokou pointou pre premúdrených dementov ako som Ja sám, že? Medzi 3-štyri, možno by sa za posledných 40 minút pýtala aj štvrtá, nakoľko sa konečne naplnili aspoň očakávania vizuálnych orgii, keďže dovtedy to bola len taká nemastná-neslaná zábava pre skromných. Zostávajú posledné 2 filmy.

Od prvej minúty pocit beznádeje počas sledovania snímku, ktorý ma nedokázal zaujať prakticky ničím. Žiadna emócia a Ja prakticky ani len netuším, aké mal vyvolať. Ja osobne mám tohto alkoholického feťáka, ktorý to v rôznych filmoch nehrá, len proste žije svoj svet, veľmi v obľube. No toto bolo za mňa ako rezanie za živa a tie % tu, to je proste doslova a do písmena frk. JA fakt v nemom úžase pozerám na tie "porozhadzované" jackpoty od podaktorých užívateľov, no za mňa je tento snímok z rebríčka 200 najlepších, najobľúbenejších filmov jedno veľké sklamanie, pričom jediným čím vyniká, je extrémnou nudou, ktorá sa nesie na podivnej, filozofickej vlne. A už zostávajú len posledné 3 "súčiastky" do ucelenej skladačky.

Pro pár dolarú navíc, alebo aj “dvaja kohúti na jednom smetisku” ťahajúci za jeden povraz. Ťažko povedať, ako by bol vnímaný tento snímok bez tohto konkrétneho hereckého osadenstva a opätovne dokonalom hudobnom doprovode v inak nijak prevratnom príbehu. Raz je to harmonika, raz pískanie, potom zas flauta či kieho Boha, no proste klobúk dolu pred Morriconem, ktorý teda vie zahrať na tú správnu notu. Každopádne, z rebríčka 200 najlepších, najobľúbenejších filmov som videl aj lepšie westerny, pričom toto je zrejme posledný v rámci žánru. Zostávajú 4 kúsky do placu, tento tak medzi 3-štyri.

Paradoxom snímku je, že vo svojej podstate “dostať sa na slobodu” bavil ďaleko viac, ako počas samotného úteku. Je to taký typicky americký film, avšak bez mimoriadneho, politického pátosu s klasickým odkazom celému svetu: “Boh žehnaj Amerike”. Dalo sa nato pozerať, no tri hodiny mi prídu predsa len trochu moc, zas taký záživný veru nie je, a tak tomuto snímku z poradovníka 200 najlepších, najobľúbenejších filmov udelím aspoň zaslúženú “trojku” po ktorej mnohí tak neskutočne bažia. A ideme do finále, zostáva 5 pokusov.

Na pomerne jednoduchom príbehu solídne vyskladaná, vojnová zábava, ktorá sa občas nesie vo vážnom duchu, inokedy zas na odľahčenej vlne, pričom samotný záver je len akousi kombináciou týchto dvoch dejových nádychov. Človek vlastne ani nevie, či to mal brať úplne vážne pri tých občasných, teatrálnych situáciách, ktoré tak nejak (zrejme úmyselne) vyčarili úsmev na tvári. No a na prekvapenie musím skonštatovať, že sa to tomuto snímku z rebríčka 200 najlepších, najobľúbenejších filmov, celkom hodilo A to obzvlášť teda v úplnom závere. Zostáva 6 počinov.

Škoda, že sa nemám s kým hrať na indiánov, ako voľakedy, už by som ziapal z okna: "Tasím kolty, a teraz sa máte po-piči vy žlté, šikmooké špiny!" Dooobre, som sa nechal trochu uniesť, neber to rasisticky :) Inak, Ja keby mám hrať v tomto filme, nie je tu pre mňa rola. Musel by tam niekto štvrtý do partie, ako v prípade Troch mušketierov ten štvrtý, pričom by sa tento film volal: "Hodný, zlý, ošklivý a mimoriadne pekný". Tak ako píše Arsenal vo svojom komentári, tá hudba mi bude teraz hrkotať v gebuli niekoľko dní, pričom tých 90% je za mňa kurva zaslúžených. Tie tri hodiny zbehli ako voda a poviem narovinu, že keby mám frajerku, určite by ju to bavilo tiež. Nuž ale nemám, no musím si už konečne niekoho nájsť a oženiť sa, veď predsa nemôžem zomrieť šťastný :D Toto je jeden z 200 najlepších, či najobľúbenejších filmov, ktorý si svoju postavenie na 21 mieste plne zaslúži. A šup na posledných 7 počinov.

Tak "schválne" som si dal porátať, koľko moja osôbka vzhliadla westernov. No že údajne 58, pričom na špičke je nestarnúci "Vinnetou" a jeho rôzne varianty vrátane "Pokladu na striebornom jazere". Asi tak trochu na smiech, že? Pamätám si ešte "Tenkrát na Západě" kvôli harmonike či "Sedem statočných" a to z úplne prostého dôvodu, lebo ich bolo proste SEDEM. Takýto som Ja fanúšik westernov, ale presto všetko, k "Butchovi Cassidym a Sundance Kidovi" som pristúpil s rešpektom, lebo šak ide o 42 najlepší film, pričom nechcem, aby na mňa nejaký trubiroh z ČSFD tasil kolty. V prvom rade musím povedať, že som absolútne netušil, o čom je samotný príbeh. Keď vidím takýto obrí obsah, mám tomu čo ho napísal, chuť bez milosti polámať oba ukazováky aj prostredníky na oboch rukách. Nuž ale čo narobíme, my môžeme len kritizovať, veď to nám ide z tepla domova najlepšie :) Ale vážne teraz, lebo šak už som ako ten, čo ten "román" napísal, v ktorom prezrádza 3/4 deju z filmu (som si ho nakoniec prečítal PO vzhliadnutí). Snímok ma popravde celkom bavil, ale nie zas tak, aby som nadobudol presvedčenie, že tých 89% je plnohodnotne zaslúžených. Ale zas, čo Ja o tom viem, keď ma doposiaľ bavili len Máyovky pričom Vinnetou a Old Shatterhand sú pre mňa aj tak väčší frajeri, ako títo dvaja žoldnieri :) Toto je jeden z 200 najlepších, či najobľúbenejších filmov, pričom mne zostalo posledných 8 "kúskov", aby som to mal celé (konečne) za sebou. Medzi 3-štyri, dám štyri, lebo môžem, lebo v závere sa núka krásna pointa, a to fakt, že pred spravodlivosťou sa utiecť nedá a dobehne skrátka každého.

Bože ako Ja neznášam hazard a kartové hry. Veď Ja nehrám ani "Farára" či "Sedmu do kríža". A Ja, takýto suchár, "musím" pozerať takýto film, aby som dohnal resty. No čo povedať, napísať. Kým úvod slušne navnadil, odstupom času išiel príbeh ako taký pomaly ale isto, mimo môj interes. Len sťažka som dokázal samotný snímok plnohodnotne vnímať, ale zas na druhú stranu, utrel som si prach v byte, vyčistil tenisky, opral, povešal prádlo. Asi tak no. Čiže z poradia 200 najlepších, či najobľúbenejších filmov je toto (pre mňa) asi tak kvalitný snímok, ako keď na (tých) 90% očakávate prvú jebačku s vysnívanou adeptkou na vaše deti, no ona Vám potom, ako zhltne 3/4 pizze niekde v talianskej reštike, ani len nenasadne do auta. Proste, príliš veľké očakávania bez efektu a Ja pomaly ale isto začínam byť rád, že mi zostáva už len posledných 9 kúskov zo zoznamu.

Robin Williams je (bol) nesmierne sympatický človek, z ktorého tak extrémnym spôsobom sála dobro, že rola doktora v ústave pre veľmi vážne chorých, nemôže vypáliť inak, ako nomináciou na niekoľko ocenení. Neskutočne pekný, srdcervúci film, pričom je obdivuhodné, kto má v sebe prirodzenú empatiu a dokáže sa o takýchto ľudí starať z láskou. Po množstve (za mňa) videných, nadhodnotených snímkov z rebríčka 200 najlepších, či najobľúbenejších filmov je toto konečne jeden z takých, pri ktorom môže človek banovať, že ich doposiaľ prehliadal. Divák by mal ale vedieť, že sa tematicky jedná o pomerne ťažší film, z ktorého človeku môže byť smutno, respektíve bude mať zmeny nálad. Je to skrátka dráma s veľkým D, čiže nejaká tá slza sa zrejme vyroní. Zostáva 10 kúskov.

Dokument by chcel sekundovať takému: "Apokalypsa: Den D", ale to skrátka nejde. Kým henten skvost je jeden dokonalý záber za druhým, chrliaci na diváka jednu podstatnú informáciu za druhou, tento dvojdielny počin je skladačkou akých si animovaných vsuviek, monológov Gilesa Miltona, pričom kvalita obsahu je taktiež o level nižšie. Suma sumárom, nie zle, no oproti TOP dokumentom, bez šance konkurovať.