Dávajte si pozor!

Jednoznačne nahorším obodobím pre slovenský film boli ranné 90-roky (zatiaľ). Konečne prišla sloboda a začali sa slobodne točiť filmy, ktoré by za bývalého režimu určite dostali červenú. Nejde mi tu nespomenúť na csfd tak obľúbeného lobotomizovaného šimpanza, lebo takýto dementný scenár by nenapísal ani on. Alebo to bola iba jedna dlhá reklama na nemenovaný čaj? Jedným z pozitív, je Schmitzerova sympatická postava prezidenta a druhým je fakt, že Heriban už nikdy nič našťastie nenatočil. Zednikoviča mám ako herca rada, ale jediná jeho herecká poloha vo filme sú permanentne prižmúrené oči a divne zarputilý výraz tváre. (25.08.2011)

O tomto šite (po arabsky šíte) sa nehovorilo len v istých kruhoch ako o pokračovaní divácky úspešnej jednotky režiséra Dušana Rapoša, ako naznačuje brasekov komentár. Bol to všeobecne známy fakt. Očakávania boli veľké. Dobové články a rozhovory v rádiu aj telke naznačovali prekonanie trendu jedničky, čo sa vtipnosti týka. Výsledkom však bolo a je len malé ušmudľané NIČ. Tento film som videl nedlho po jeho vzniku. Už vtedy ma ponurá, bezhumorná nálada celého diela o fúzatom drbkovi, čo furt riešil ženu a všade nadrbával ploštice totálne iritovala. Tak som si dal masochisticky po cca dvadsatiach rokoch opakovanie, a výsledok? Hlúposť, snažiaca sa hrať na vysoké umenie humoru. Jedinou zaujímavosťou sa mi z odstupu času javí zobrazenie exteriérov ulíc centra Bratislavy začiatkom 90. rokov a dobové interiéry. Dialógy znejú, akoby boli robené len v štúdiu, s minimálnym emočným zafarbením. Číre zúfalstvo. Prostredie mi bolo cudzie (rozhlasové štúdiá, umelci, prezident Schmitzer - ktorý hral Václava Havla, Veľkonočné ostrovy). Narýchlo zmotaná kokotina, ktorá zrejme vznikla ešte na sklonku Jakešovsko-Biľakovsko-Husákovej éry, ale poprevratovou zmenou pomerov to malo šancu nabrať iný rozmer. Nabralo. Smer debilózie. Navyše krásny prirodzený tvrdý trnafský prízvuk Viktora Kubala mazňavo šušľavo nahradil hlas uctievaného barda Novej scény. A tak podobne. Oľga Feldeková ako dramaturgička totálne zlyhala. Katastrófa. Aspoň si režiséri s blízkym okruhom známych dokonale oddýchli na ostrovoch s kamennými hlavami. Poznámka. Z ohlasov v tlači: "bezvýrazná tragikomédia Dávajte si pozor! absolútne zapadla." (Miloš Krekovič, SME, 14. marec 2013, článok: Ako vzniká hit: Utekajme už ide!)". To je ten správny výraz: táto tragikomédia nemá žiadny výraz! (24.08.2015)

Film z poprevratového obdobia, kedy sa už síce mohlo, ale ešte sa nevedelo čo. Dobrý nápad o týpkovi, ktorý sa zapletá do neistoty, podozrievania a paranoje až mu z toho prepne je spracovaný so striedavými úspechmi, skvelé scény sú striedané slabšími a niektoré, prehnane výpravné alebo už necenzurované odvážne momenty pôsobia ako päsť na oko. Takáto rozháranosť ale celkom zodpovedá dobe vzniku, kedy sa porevolučná eufória pozvoľna stretávala s triezvou realitou. Potešia herecké výkony aj dobové zábery.  P.S. Videl som to ako šarvanec v televízii asi v roku vzniku a najviac mi utkvelo v pamäti, ako sa Zednikovičov znudený syn, čítajúci zdravotnícku brožúrku v nemocnici spýta "Čo je to pošva?". (18.08.2021)

Dnes som sa na tento film díval , len ako na smutnú spomienku na dvoch výborných umelcov. Marián Zednikovič bol zaujímavý herec, a Viktor Kubal bol najlepší režisér a tvorca kreslených filmov. V tomto diele som sa zasmial len na zaujímavom potrestaní nevernej manželky ( keď jej privrel hlavu do dverí auta ). A čo ma ešte napadlo pri niektorých scénach, či sa Marián trocha nerúhal?? Filmu dávam 50%. (19.06.2013)

Zvláštní rádobykomedie, která nemá děj, je to jen mozaika situací, které nemají vtip ani pointu. Autoři byli zjevně po revoluci tak opojeni svobodou, že do filmu nacpali všechno, co je napadlo, bez ladu a skladu, a nezabývali se nějakou dramaturgií. Navíc do filmu obsadili spoustu svých příbuzných a kamarádů (viz titulky). No, tak aspoň někdo měl z tohoto blábolu radost. (09.01.2010)