Sen noci svatojánské

bábky a celkové zobrazenie prostredia je celkom podarené, aj keď miestami príliš tmavé. Avšak skôr ma neoslovil dej, ktorý v určitých častiach akoby stagnoval a rovnako aj dabované akoby neidentifikovateľné hlasy niektorých postavičiek. Chýbal tomu akoby spád a možno len jemné doplnenie dialógov, nie len jeden rozprávač, čím to vyznelo monotónne. Hudba k jednotlivým scénkam je schopná. (03.09.2019)

Velké dílo zpracované snad v té nejnáročnější poctivé podobě. Snímek po snímku, staví odkaz antického dědictví s něhou a krásou. Člověk má touhu pokleknout před něčím tak dokonalým, kdy detaily Trnkovi animace dosahují vrcholu. Tohle je pravá ruční práce československé kinematografie s filozofií mistrů dávného dramatu, děkujeme. (14.12.2014)

Sen noci svätojánskej vo mne vždy vzbudzoval dojem účasti na nejakom sabate, či keltskom ríte. Ostatne, Beltain a ďalšie pohanské sviatky a s nimi späté rituály neboli ešte v Shakespearových časoch až takou vzdialenou minulosťou, na niektorých miestach dokonca ešte stále doznievali a vyrušovali (doslova) miestnych protestantov. Sen akoby do seba abstrahoval toto pohanstvo - a možno len "náš" obraz o ňom, ale to je teraz irelevantné - s akousi jeho živočíšnosťou a živelnosťou, s jeho schopnosťou búrať hranice medzi sociálnymi skupinami i medzi človekom a prírodou. Akoby sa tu skrátka zacelila nejaká trhlina a všetko sa zmiesilo do jedného kotla, čoho výsledkom je príchod elfov, trpaslíkov a víl, akýchsi manifestácií tohto miesenia a prepájania ľudského a prírodného. Možno takto doliehal na fantáziu malého Shakespeara svit ohňov a smiech tancujúcich ľudí uprostred Ardenského lesa. (...) Rovnako fascinujúce je aj to, ako si túto tému vyžiadal samotný jazyk prvého vrcholného obdobia v tvorbe Williama Shakespeara. Ten akoby tu sústavne explodoval do nových a nových básnických postupov, irónií a paradoxov, prekvapivých, často protichodných prirovnaní, ktoré Shakespeare následne prepája prostredníctvom tém jednotlivých monológov, kedy človeka prekvapuje každé ďalšie slovo až vzniká dojem extrémneho nasýtenia a preťaženia. Slovo tu získava nadvládu nad dejom, ovláda ho, prejavuje sa vo svojej vlastnej "materialite" a mení sa na burácajúce more, ktoré čitateľa necháva vynárať sa, aby ho následne opäť ponorilo do svojich vĺn a nenechalo ho vydýchnuť. Človek sa vďaka týmto veľkolepým metaforám na istý čas cíti ako súčasť celého kozmu. Slovo akoby tu skrátka získalo magickú moc. (...) Niečo podobné robí aj Trnka. Aj on ukazuje, a to aj v štylistickej rovine, toto miesenie, metamorfózu a permanentné hmýrenie. Týka sa to vlastne už samotných bábok, ktoré sú a zároveň nie sú ľudské. Aj v jeho poňatí je táto látka utkaná zo snov, v ktorých temnotách sa môže udiať čokoľvek. A aj tu sa ozýva niečo živočíšne a pohanské, najmä keď Oberon pôsobí ako nejaký mýtický duch lesa (mimochodom, tá Mijazakiho inšpirácia pre Ducha lesa v Princeznej Mononoke je tu priam do očí bijúca). Spolu s tým do toho prenáša aj ten prvok ľudovej (smiechovej) kultúry, ktorý celú udalosť čiastočne relativizuje. Zúčastnili sme sa len nejakého utajeného rítu? Je to len súčasť rozbujnenej fantázie počas skúšania na predstavenie? Alebo je to len Klbkov sen? Niečo v človeku však chce veriť, že tá mágia, ktorú ukazuje Shakespeare aj Trnka je skutočná. Že občas sa zem rozostupuje a na povrch sa rozbehnú Pukovia, víly a škriatkovia. Že nastal čas, kedy sa profánna realita rozpúšťa a človek zažíva už tu na zemi ten absolútne pohlcujúci pocit spojenia so všetkým živým navôkol. Ak nie, aspoň tu máme Trnku a Shakespeara, ktorí nám dokážu tieto pocity na pár okamihov sprostredkovať. (07.09.2021)

Uf, uf, uf, tak tu som si s pánom Shakespeareom nesadol alebo žeby skôr s pánom Trnkom a jeho spracovaním? No, možno oboje zahralo svoje, ale moje očakávania sa obrazne povedané utopili v niečom, čo ma nebavilo po takmer žiadnej stránke a mierne otrávilo po tej umeleckej a dejovej, plus, že aj tá romantická išlo mierne mimo mňa. (13.08.2015)

Animačně je to krásné, je to snové a navíc mají loutky nádherný design, který se ještě spojuje s výbornými nápady. Jenže já prostě "Sen noci svatojánské " nějak nemám rád. Ten příběh, i když je krásný, snový, mi moc neříká, a Trnkovi úpravy, které děj ještě potlačují, pro mě v tomhle ohledu nijak neprospěly. Je to skvělé, ale úplně z toho u vytržení nejsem. (17.02.2015)