Fantastická žena

Tak film s LGBT tematikou pro letošní rok bychom měli (ale ono jich zase určitě bude mnohem víc). Oscar za cizojazyčný snímek mě navnadil, ale je to stejně unylé a intelektuálně zaprděné jako oscarová Lady Bird. To spolunominovaní Nemilovaní Andreje Zvjaginceva byli jiná liga. Škoda. (25.07.2018)

Výmluvné, kolik je v komentářů potrefených hus, nebo spíš houserů. Nejde jim o film jako takový, ale jako u podobných filmů (všimněte si jich na čsfd v komentářích) cítí se dotčeni, že trans lidi jsou taky lidi a že jim někdo vytýká nesnášenlivost. Chtějí dokázat, že je jim křivděno – chtějí do dokázat tím, že dávají najevo svou transfobie. Nechápu, proč se tedy na takové filmy vůbec dívají (někteří tedy takové filmy odsuzují už z principu, nebo z anotace). Chápu, že se jim nelíbí vidět svět, ve kterém jiní lidé žijí, svět, kde skoro polovina trans lidí má zkušenost se sebevraždou. Zajímalo by mě proč, když dle komentátorů (alias "utlačované většiny") je přeci vše v pohodě… (26.11.2017)

Film o zene, ktorej nahle zomrie priatel a nasledne sa musi vyrovnavat s jeho predoslou rodinou a zaroven okolim, kedze ona je vlatne on. Mam tuto transgender temu celkom rad, ale hlavna hrdinka mi pripominala hlavnu postavu z filmu The Station Agent. Je to proste uzavreta, nezaujimava, malovravna postava na ktorej je vynimocna len jej fyzicka odlisnost, ale sama o sebe film neutiahne. The Station Agent je napriek tomu dobry film, lebo ho zaplnili mnozstvom vtipnych postav a absurdnych epizodiek. V tomto filme sa reziser sustredi na znazornenie neprijemnych utrap ktore transgender osoby zazivaju zo vsetkych stran. A pravo to mi pripadalo strasne schematicke a rovnako prehnane ako ked sa vo filme Hon proti Mikkelsenovi spikol cey svet. Proste ta miera prikoria, ktoru hlavna hrdina mlcky prijima bolo na môj vkus prilis velka az ma to nebavilo sledovat a uz vôbec som s nou nedokazal sucitit. Akurat ta nenavist predoslej rodiny jej priatela mi pripadala opravnena bez ohladu na jej pohlavie. Najviac ma pobavila epizodka v saune, v ktorej na to, aby hrdinka nieco zistila je donutena vystupovat zase ako chlap. 5/10. (24.03.2018)

"A Fantastic Woman" alebo podľa môjho názoru skutočne silný a fantastický film. Myslím si, že jeho obsah vo mne ešte nejaký čas bude doznievať, no pokúsim sa to nejako zosumarizovať do jedného krátkeho komentáru. V prvom rade musím povedať, že Marina je úžasná postava. A mne jej úprimne bolo ľúto. Najmä keď máme možnosť vidieť, ako sa k nej všetci ostatní správajú a považujú ju za menejcennú, odpad a akési narušenie ich absolútne fungujúceho sveta. A je to spracované veľmi dobre. Keby mám povedať najodpornejšiu postavu celého filmu, tak by som povedal, že to bol Orlandov syn Bruno. Nielen má skutočne hnusné monológy, no jeho akcie sa nebránia zájsť aj ďalej a skutočne som mu mal veľkú chuť zakrútiť krkom. Človek ako on je podľa mňa odpadom tejto spoločnosti a nie ľudia ako Marina. Nie je však jediný, voči komu sa musí Marina postaviť. Najhoršie je, že nikto nie je o moc lepší a celá situácia, v ktorej sa Marina po Orlandovej smrti ocitne je absolútne otrasná. Osobne keby mám povedať pravdu, tak Orlando pôsobil ako príjemný človek a jeho brat Gabo tiež nie je najhorší. Možno nie všetky jeho rozhodnutia sú správne, no minimálne som z neho nemal pocit, že by Marinou pohŕdal. Myslím si, že ale absolútne najlepšia scénka vo filme je pri konci, keď Marina vystúpi na auto Orlandovej rodiny a udrie dlaňami na predné sklo. Fakt, že Sonia s Brunom ucuknú skutočne pôsobí, že majú strach, či to čo majú na aute nemôže ich nejakým spôsobom nakaziť. To ma skutočne zobralo. V mojich očiach ide o silný, dobre napísaný a veľmi dobre odprezentovaný film. A len sa utvrdzujem v názore, že ľudia ako Marina to v tomto svete majú asi absolútne najťažšie. Lebo ich miesto je absolútne niekde na spodku ľudstva. A uráža to zarytých a silných veriacich a "normálnych ľudí" ako sú všetci okolo nej. Hodnotenie: A (13.05.2018)

Křehký, chtělo by se říct až introvertní film o loučení se s milovanou osobou. V tomto případě navíc bolestivě umocněným nemožností rozloučit se s ní důstojně, a uvědomováním si, že najít další podobně blízkou osobu bude takřka nemožné. Podobně jak tomu bejvá u jihoamerických umělečtějších filmů, nehraje se tady na ždímání divákových emocí, ale spíše na akademickou decentnost. Třeba symfonický soundtrack zaznívá jen poskromě, minimalisticky, bez melodických motivů. (24.12.2018)