Dům bláznů

Rozmýšlam, kto vlastne bol v tomto filme bláznom?? Či pacienti, konkétne napr. - ženská, harmonikárka, ktorá si vo svojom halucinogénnom svete vysnívala, že sa stane ženou B.Adamsa alebo pravými bláznami boli skôr vojaci, ktorí nezmyselne bojujú proti tým, po boku ktorých kedysi priateľsky stáli. Vlastne ide o 2 dejové línie, ktoré majú veľa spoločného, aj keď sa to na prvý pohľad nemusí tak javiť. Končalovskij sa s pointou trošku viac vyhral, nezobrazil ju až tak prvoplánovo, no s citom a metaforicky. V tejto bláznivej a uletenej dráme možno nájsť rovnaké charakteristiky vojakov, aj bláznov. Aj keď výsledný dojem je rovnaký, irónia a podstatný rozdiel pramenia len v jednom : sú tí, ktorí za to jednoducho nemôžu a tí, ktorích zdravý úsudok by mal byť relatívne v poriadku, aj keď to v konečnom dôsledku tak nevyzerá... Výborné dielo nielen po dejovej, ale aj technickej stránke! (21.06.2007)

Ty klipovité záběry s Bryanem Adamsem z filmu opravdu zbytečně trčí, možná by bylo lepší je aspoň svítit stejně jako zbytek filmu. Ale co, jsou to sny naší mírně švihlé hrdinky, tak budiž. Jak mě totiž většina filmů z blázince nudí tím, jak se jejich tvůrci z toho snaží vytřískat alegorii našeho „normálního“ světa, Končalovskému se povedlo mne zaujmout. Už proto, že se mu celkem daří vyhýbat se všemožným klišé. I když se přes ten blázinec stihnou přehnat obě znepřátelené armády. A to pak opravdu těžko říci, kdo jsou větší blázni... (23.10.2010)

Nesmierne ľudský film (hoci miestami značne zidealizovaný, kiežby boli vojaci všade taký féroví). Paralela medzi blázincom a vojnou je trefná, tak isto latentná kritika ruského režimu a niektoré myšlienky potešia. Niektoré asi len silných skeptikov a depresívnych jedincov ("Čo je to život"? - "Každý deň iné vysraté hovno":) Končalovkij je nápaditý, vynikajúco sa pohral s nasnímaním , strieda kamerové filtre, niekedy vizuál pripomína zábery amatérskej domácej kamery (prípadne zábery zo správ CNN), úvodný záber na koľajnice je zase "brutálne" estetický a vyšperkovaný. O kreativite autora svedčia aj snové pasáže s Braynom Adamsom (sympaťák, že sa na to dal :), ktoré sú vhodne včlenené do neutešeného prostredia blázinca a života "harmonikárky" (famózny herecký výkon!). Rusi točia filmy s citom a ich filmy majú svoj špecifický feeling, ktorý mám rád. Dom Bláznov nie je výnimka... (20.06.2007)

Ač je film popisován jako romantické drama, moc dramatičnosti jsem tam nepostřehl. Spíš mi to přišlo jako smutná komorní komedie. Když se člověk nad tím vším zamyslel, muselo to být opravdu kruté, ale zde to zachyceno nebylo. Nejvíce mne zaujala postava Žany, která víceméně táhla celý film. A nejvíce mne překvapil Bryan Adams, který si tu zahrál její sen. 70% (20.01.2014)

Tento film vás buď úplne dostane, alebo odradí. Námety z psychiatrických liečební, alebo ústavov prídu raz za pár rokov. A poväčšine sú to filmy, ktoré majú určitý stupeň kvality, pretože zachytiť hĺbku psychologických momentov a stav duševného vyjadrenia a rozpoloženia pacientov sa neodváži len tak hocijaký režisér. Končalovskij dokázal, že on patrí k tým, ktorí to s prehľadom zvládnu a spracoval zdrvujúci, tragický a psychologicky vypätý príbeh založený na skutočných udalostiach. Končalovskij sa pohráva s viacerými motívmi a symbolmi, je plný bizarných situácií, romantické snové vsuvky s Bryanom Adamsom a tvrdá vojnová realita sú úplnými kontrastami, ich rovnováha je však dokonalá. Herecké stvárnenie ťažko hrateľných, zložitých charakterov je impozantné, obzvlášť Julija Vysockaja v hlavnej úlohe sa do svojej postavy vcítila perfektne. Záverečná myšlienka navyše dokonale presne vyjadrila paralelu medzi bláznovstvom duševným a bláznovstvom vojenským. Takže aj keď je film svojou témou a najmä spracovaním určený pre ohraničenú časť diváckeho spektra, vrelo ho odporúčam. 80%. (18.05.2009)