Hnus

tento film ma uchvátil, strhol a nakonci vypľul totálne požutého a otraseného - samozrejme v dobrom zmysle všetkých tých slov. Čo skôr ospevovať? jednoduchý ale pri tom na maximum využitý a vyťažený námet so skvelým scenárom, kde všetko zahralo, každé gesto, každý detail. dych berúca hororová atmosféra, jedna z najviac znepokojujúcich, aké som kedy videl. vynikajúce režijné nápady no a napokon kongeniálna a bravúrna mladá (a krásna) catherine deneuve. síce ťažká ("knedlíkoidná") ale rozhodne jedinečná filmová lahôdka. pritom tak silne myšlienkovo nabitý príbeh, štúdia odcudzenia spološnoti, strachu zo samoty uprostred precivilizovaného sveta povrchných vzťahov a totálna výstraha pred nevšímavosťou a ignoráciou a akýmsi vyhýbaním sa problémom, nezainteresovanosťou a hlbšou citovou zaangažovanosťou dokonca aj medzi najbližšími príbuznými a priateľmi, čo má za následok totálnu devastáciu citov, v podaní pána polanského samozrejme v krajne kafkovsy vyhrotenej podobe. bravo. (01.07.2006)

Další Polanského nepříjemná depresivní hra podobná Nájemníkovi. S tím rozdílem, že jsem byl zde o trochu více spokojenější. Catherine Deneuve mi přišla dost přesvědčivá ale charakter její postavy mi dost pil krev. Rozhodně tohle není film pro všechny. Spokojeni budou předvším milovníci psychologických rozpadů osobností. (15.04.2013)

Nosiť v kabelke hlavu mŕtveho zajaca to je teda vážne HNUS a Carol by možno pomohla nejaká tabletka. Natočené to je výborne a pekne, tie zvuky a občasná muzika urobia tiež značnú časť roboty. Catherine mi ale vôbec nesadla, aj napriek tomu, že v niektorých scénach bola dobrá. Nočnú košeľu mala ale nádhernú. (14.01.2016)

Podobne ako v Rosemary's Baby, aj tu vytvára Roman Polanski pocit stiesnenosti a paranoje na ploche jedného bytu. Tentoraz dokonca ešte minimalistickejšími prostriedkami: čiernobiely obraz, takmer žiadna hudba a iba jedna protagonistka. A hoci sa mu to vďaka režijným nápadom a skvelej Catherine Deneuve darí vrchovate, zároveň trochu odháňa chladne didaktickým hávom, typickým pre jeho rannú tvorbu (napríklad Cul-de-sac). Rosemary's Baby bol emocionálnejší, čo mne osobne vyhovuje viac. (28.08.2004)

Nevybavujem si, či niekto iný dokáže tak presvedčivo vykresliť krajné psychotické stavy svojich hrdinov a hrdiniek ako Roman Polanski. Pomocou obrazov, zvuku a strihu už v priebehu úvodných minút zatlačí zarazeného diváka k stene a toto bezprostredne vnímané zúfalstvo necháva bez výdychu gradovať až do úplného vyčerpania... pritom (čo je vzácne) neupozadzuje samotný dej, ktorý tvorí nemenej dôležitú zložku rozprávania - každá epizóda pomáha rozumieť, čo a prečo sa vyvíja práve tak, ako sa vyvíja. Nič sa nedelí, všetko naopak násobí a súhra medzi režisérom a hlavnou predstaviteľkou tomu potom nasadzuje korunu, na ktorú si siahli len máloktorí! (26.07.2009)