Reklama

Reklama

Obsahy(1)

V začátcích slovenské kinematografie vypomáhali na režisérských postech čeští tvůrci - v případě Čertovy steny to byl Václav Wassermann. Vznikla nenáročná komedie o tom, jak se v rámci zimních radovánek pokoušejí jedno děvče získat hned dva nápadníci. Konvenčně vyprávěný příběh se opírá o předvídatelné zápletky, vypomáhá si podmanivými záběry zasněžených hor a navíc přidává motiv znárodnění, kterým přitakavá čerstvě nastoleným politickým změnám. Jenže ani to nepomohlo a tehdejší kritika film odsoudila jako pokleslou zábavu předválečného ražení. (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (9)

tonho 

všechny recenze uživatele

Film uvádzaný ako slovenská lyžiarska komédia nakrútil český režisér Václav Wasserman podľa scenára, na ktorom spolupracovali Ivan Bukovčan s Ondrišom Jariabkom. Ide skôr o pokus o komédiu, o žáner, v ktorom Slováci nikdy neboli veľmi úspešní. Humor, ktorý sa vyskytuje vo filme zostarol, naopak, niektoré momenty sú dnes síce vtipné, ale nechcene, nebol to zámer tvorcov. V niektorých momentoch mi film pripomínal prvorepublikové filmy. Film vznikol v roku 1948, v roku, keď sa v Československu uskutočnil štátny prevrat, takže do filmu sa dostalo aj trochu ideológie, konkrétne motív znárodnenia. Vo filme nechýba polopatistické morálne ponaučenie na tému: pevná vôľa všetko zdolá. ()

vincent

všechny recenze uživatele

Zlé herecké výkony (i nepriek účasti zopár dobrých slovenských hercov), chabý dej, pes menom Dunčo, budovateľské vsuvky, filmárske chyby a chatrné technické spracovanie. To vás čaká, keď si pozriete tento snímok. Ale hlavne, ak máte zmysel pre recesiu, je to kvalitná zábava o ktorej netušili ani tvorcovia, že v tomto filme je. :)) ()

Reklama

Flego 

všechny recenze uživatele

Komédia nikdy nepatrila v slovenskej kinematografii k silným žánrom a dokazuje to i tu. Navzdory skúsenému hercovi a neskúsenému režisérovi Wassermanovi a ostatným tvorcom je príbeh dramaturgicky nezvládnutý, žánrová nevyrovnanosť, kde prvá polovica je skôr komédiou a druhá nepodarenou drámou, ale hlavne nepatričnou sa stala absolútne zbytočná scéna s pečiatkami "národný podnik" a poslednou dvojzmyselnou scénou s lúčením sa so "starým životom", ktoré zásadným spôsobom naznačili divákovi, že sa menil režim. Určite by som vyzdvihol postavu Františka Zvaríka, ktorá mu sedela ako uliata. ()

ujec 

všechny recenze uživatele

Film bol natáčaný vo Vysokých Tatrách - v Lomnickom sedle, Francúzskej mulde, Skalnatom plese, Solisku, Štrbskom Plese, Mlynickej doline. Pre vtedajších slovenských hercov to bol filmový debut / Zvarík, Pántik, Ťapák, Dibarbora/ a nehrali vôbec zle. V lyžiarskych scénach ich dublovali členovia čs. olympijského družstva bežcov, skokanov i zjazdárov. Jednu z úloh hral i pes, ktorý patrí neodmysliteľne k osadenstvu vysokohorských chát i hôr. Filmu možno vyčítať niektoré veci, ale ja si ho rád pozriem znova pre scenérie Tatier vtedajšej doby i pre dobové lyžiarske umenie. ()

Pitryx 

všechny recenze uživatele

Já nejsem hudebně vzdělán, ale to, co hrát Petr na klavír to byl děs. Ovšem jinak se u této komedie zabavit dalo, ačkoli jsme v tom měl chvíli guláš. Místy jsem totiž nerozuměl tomu, co herci mluví. Ne, že bych neuměl Slovensky, ale vinou kopie. Ovšem za to tehdejší tvůrci filmu nemohou, nelze to tedy brát v potaz. Ať je to, jak je to, dávám čtyřicítku s tím, že pokud bude velká nouze, dá se na to podívat znova. ()

Galerie (4)

Zajímavosti (18)

  • Film sa natáčal v Bratislave, Smokovci a vo Vysokých Tatrách, konkrétne na Zbojníckej a Téryho chate. (Raccoon.city)
  • Premiéra filmu sa uskutočnila 13. marca 1949. (Biopler)
  • Súdobá kritika vyčítala snímke chýbajúcu duchaplnosť, nevýraznosť komických situácií či bezvýraznú plochosť hrdinu Petra (Július Pántik). Symfonická hudba Tibora Freša skôr prispela k ťažkopádnosti diela. Kamera snímala s rovnakou nepružnosťou veľkolepé Tatry i protagonistov a jej prostredníctvom nezachytila jediný obrazový gag. (Biopler)

Reklama

Reklama