Řekni cokoliv...

Crowea rád nemám, Cusacka nesnáším... ale sakra, tady jim to šlape jedna báseň. Romantické až na dřeň, otcovskou linií osvěžující jako "jedenáctka" v parném létě, a s jedním z nejsympatičtějších párů, jaký kdy celuloid viděl. Budete jim fandit, budete brečet a možná si koupíte i boombox a budete hrát té své 80s pecky pod oknem. Totální srdcovka... 9/10 (18.02.2011)

Teen film amerických osemdesiatych rokov, síce (trochu predčasne) odštartoval John Landis so svojim Animal Houseom, ale ten pravý boom prišiel až za Johna Hughesa. Jeho Sixteen Candles a Breakfast Club sa stali filmami dospievania jednej generácie a spolu so Say Anything, scenáristu legendárneho Ridgemont High; tu réžijne debutujúceho Cameron Crowea, zároveň aj najmilovanejšími a najcitovanejšími teen filmami vôbec. Crowe žáner, v podstate pre osemdesiate roky uzatváral, aby neskôr spolu s Kevinom Smithom a tou istou generáciou násťročných, prežil deväťdesiate roky ako 20+ single. Videl som tento film prvý krát niekedy v puberte a odvtedy vlastne pravidelne - asi raz za päť rokov - a vždy mám naňho iný názor. Dnes ho beriem ako nostalgickú spomienku a iné hodnotenie ako päť hviezdičiek, pre mňa nepripadá v úvahu. Keď budem mať 30, uvidíme ... (11.03.2016)

Film, ktorý vám ulahodí podstatne viacej ak si ho pozriete v správnom čase. Jeden z tých filmov, ktoré sa hrajú na úprimnosť, a ktorým sa to dá aj veriť. Crowe si zvolil predsa len trochu všednejšiu tému na svoj debut, v ktorej sa ale objavili všetky prvky, ktoré bude neskôr používať a ktoré ho rozhodne radia k veľmi zaujímavým americkým režisérom. Láska k dievčaťu, rozhodovanie sa čo so svojím životom, po strednej škole. Myslím si, že tá téma je väčšine ľudí veľmi známa. Troška my vadila druhá dejová línia a to vzťah hlavnej hrdinky s otcom, ktorý trocha spomaloval vzťah ústrednej dvojice, ktorá filmu zabezpečila pár silným miest. Státie pod oknom s rádiom na pozadí piesne in your eyes je nezabudnuteľné. Herci sú veľmi príjemný. Aj hlavný aj vedľajší. Páči sa mi ako Crowe strieda scény, aké dejové prechody používa a aké prostredie využíva k tomu aby porozprával všedný príbeh po svojom. Rozhodne jeden z filmov, ktoré sa dajú pozrieť viac krát. Len ako vravím, ak vystihnete správny moment, môže to byť jeden z tých filmov, ktoré si vás získajú a nepustia. (14.05.2011)

Aj keď mladý Cusack v baloňáku bol výborný a niektoré scény luxusné, vadili mi režijné strihy, ktoré vo väčšine prípadov prišli z čista jasna a trochu ma zaskočili. Film mi potom pripadal trochu nesúvislí. Netvrdím, že to nie je otázka vkusu a možno nálady a nabudúce už to tak možno prežívať nebudem. Lepšie tri. (03.01.2011)

Keďže ma k tomu nabáda už i samotný názov filmu, dovolím si k nemu niečo povedať. V prvom rade vyjadrím údiv nad tým, že sa Johnovi Cusackovi podarilo aj s jeho značne obmedzeným repertoárom výrazov tváre rozbehnúť pomerne úspešnú kariéru. V tomto smere mu však neostáva nič dlžná ani jeho herecká kolegyňa a tak jediný, kto vo filme predvádza skutočne kvalitný herecký výkon, je zrejme iba John Mahoney. Možno aj tento fakt sa podpísal pod to, že celé dianie na mňa pôsobilo akýmsi nevýrazným, mdlým dojmom. Osobne ma to škrie najmä preto, že námet ako taký nie je vo svojej podstate vôbec zlý. Práve jeho zásluhou by som Povedz niečo... dokonca zaradil medzi kúsky, ktoré ma stále viac a viac presviedčajú o tom, že i tínedžerské filmy majú, aj napriek nízkym súčasným štandardom, rozhodne čo ponúknuť. (60%) (07.04.2019)