Den díkůvzdání

Identitu vraha jsem začala tušit zhruba v polovině filmu a k žádnému zvratu nakonec k mému zklamání nedošlo. Hlavní hrdince jsem ale nepřála smrt (jak to u většiny současných hororů bývá) a některé vraždy i úvodní sekvence v samoobsluze byly natočeny velmi povedeně. Takže rozhodně lepší průměr, který můžu fanouškům žánru doporučit. Skoro 4*. (13.03.2024)

Eli Roth sa ani po dvadsiatich rokoch od debutu nenaučil natočiť dobrý horor. Snaha a fanúšikovské zanietenie sa mu nedá uprieť, ale to na dobrý horor nestačí. Mal už toľko pokusov a vždy to pod jeho rukami dopadne neslávne. Iný nie je ani Thankskgiving, ktorý je len typické slasherové Béčko, ktorému nedokáže Roth dodať nič navyše. Ako režisér odvádza len absolútne rutinnú prácu, navyše so škôlkárskymi chybami, kde tomu hororu nedokáže dodať jednotnú atmosféru a každá potenciálne zaujímavá scéna je nevhodne vyrušená rádoby vtipnou vsuvkou (postavy úplne vážne prednášajú vety ako "toto je otázka života a smrti" len, aby tri sekundy predtým a tri sekundy potom bola trápne vtipná vsuvka); nedokáže nijako pracovať s postavami, takže celé tunajšie osadenstvo je divákovi maximálne ukradnuté; nedokáže tomu dať aspoň trochu zaujímavý scenár a len variuje tisíc krát obohraté a otravné klišé, aj s úplne nezaujímavým motívom zabíjaka; a čo je najhoršie, nemá to spád, ani žiadne napätie, pretože to pomerne často skĺza až do grotesky. Thanksgiving je tak horor bez napätia, s pár brutálnejšími vraždami, ktoré sme však videli tisíc krát a súčasnému divákovi nemá veľmi čo ponúknuť. Roth sa síce pokúša o akýsi horor alá osemdesiate roky, ale ani predať tú 80s náladu mu vôbec nejde a aj menej skúsení režiséri to zvládnu o trochu lepšie. Obávam sa čo sa stane s budúcoročným Borderlands v rukách Rotha, ale očakávania radšej chladím na minimum. CELKOVO: 4/10 (22.12.2023)

5/10. Je to průměrný příběhově až podprůměrný horor, ale sdělení Eliho Rotha mi jsou už od Hostelu sympatická a spočívají v tom, že (někteří) Američani jsou prostě jednodušší křupani co si jsou za zlevněnou mikrovlnku schopní ušlapat ruce a nohy. Ta scénka na začátku je snad to nejlepší na celém filmu, hned na druhém místě je hostina na konci, která ale měla větší potenciál "šokovat", a nakonec působila jako taková sušší jednohubka než plnohodnotný "blood dinner". Milovníci useknutých hlav, končetin a hektolitrů krve si budou libovat. (11.12.2023)

Tak sa Patrick Dempsey z Vreskotu 3 po 23 rokoch „dočkal“ a... OK, spoilery, už som ticho. Deň vďakyvzdania je v istom ohľade výnimočný film. Jeho prvopočiatky sa začali písať v r. 2007, kedy vznikol pozoruhodný projekt Grindhouse: Planétu Teror natočil Robert Rodriguez a Auto zabijak jeho kamarát Quentin Tarantino. Pri tejto príležitosti bola natočená séria „brakových“ trailerov na neexistujúce horory. Napr. Rob Zombie natočil Werewolf Women of the S.S., Eli Roth Thanksgiving a (opäť) Rodriguez Machete. Publikum bolo z tejto „blbosti“ také odvarené, až sa začalo hovoriť, že viaceré trailery sa dočkajú reálnych celovečerákov. Machete to do úspešného konca dokopal „len“ po troch rokoch a nielenže v celovečernej verzii po Trejovom boku hrali Seagal a De Niro (!), ale následne sa dočkal ešte dvojky. To Rothov Thanksgiving toľko šťastia nemal: musel si počkať až 16 rokov. Čakal tak dlho, až finálny produkt vlastne ani nikoho nezaujímal. Trailer z r. 2007 vyzeral vizuálne mimoriadne špecificky. Bol to extrémne brakový trailer pôsobiaci enormne nízkorozpočtovým dojmom, oproti ktorému Texaský masaker motorovou pílou z r. 1974 vyzeral ako vysokorozpočtový mainstream pre malé deti. Kým Roth i temer dve desaťročia zostával na palube, cez zábradlie bol hodený (alebo sám skočil) trailerový šerif Michael Biehn. Nahradil ho spomínaný Dempsey. Hoc sa Eli nezaprie a je fakt brutálny (úvod, cirkulárka, trampolína), scenár je tuctový a nevtipný. Je to smutné, čakáte WTF a napokon je výsledkom úplne priemerný slasher. Obávam sa, že trailerové pozadie celého projektu je na ňom tým jediným skutočne aspoň trochu zaujímavým a originálnym. Inak scenár pozostáva zo samého klišé, postavy sú biedne a česť im zachraňujú síce len dvaja sympatickí herci, ale keďže sú Addison Rae a Dempsey na plátne často, relatívne to stačí. Prostredie „vďakyvzdaňovej“ Ameriky filmu prekvapivo nedodáva žiadnu unikátnu atmosféru (až na finále s morkou a pitím vína); obdobie Vianoc, prípadne Veľkej noci, je pre kinematografiu atmosférickejšie. O Halloweene nehovoriac. (22.02.2024)

Na plný počet to zrejme asi až tak nie je a Ja tak trochu preháňam, no je to po dlhej dobe slasher, ktorý je dostatočne krvavý, s výborným gore, no a v neposlednom rade, nápaditý aj z pohľadu mordovačiek, čo je pre tento druh subžánru doslova kľúčové. Som veľmi spokojný a na záver len dodám, kam sa hrabe 168 pokračovanie už dnes trápneho Vreskotu, ktorý drží pri živote už len štýlová “ghost face” maska, pričom toto je presne ten druh filmu, ktorý Eli Rothovi sedí ďaleko najlepšie. Po “Green Inferne” a “Hostely”, další zárez na pažbe. (20.12.2023)