Haibane renmei

Už je to víc jak rok a půl, co jsem viděl Haibane Renmei, a celou tu dobu jsem se nemohl odhodlat napsat komentář; a vlastně nejen já, ale i všichni ostatní. Čím to asi bude...? Pravděpodobně tím, že něco tak krásného, působivého a okouzlujícího se dá jen stěží popsat slovy, to se musí zažít. Pro mě spolu s Now and Then, Here and There nejlepší anime seriál, co jsem viděl. Doporučuji obzvláště na Vánoce... (11.08.2005)

Haibane renmei je dielkom natoľko sa vymedzujúcim a prosto iným, že ho možno len ťažko niekam konkrétne zaradiť. Podobne ako u ďalšieho počinu, na ktorom sa podieľal (i keď vo výrazne vyššej miere) Ómori a s ktorým som mal tú česť (Durarara!!), je žánrové škatuľkovanie tejto zvláštnej utopickej balady problematické. Haibane renmnei vlastne nemá príbeh, ani ústrednú zápletku (pokiaľ príde reč na jeden z mnohých motívov a malých črepín osudov, ak sa to tak dá nazvať, tu už by hnidopich čo-to našiel). Nie je tu (ako to v anime tak často býva) do koho sa zamilovať, ani proti komu bojovať - jedine proti sebe samému a svojej hmlistej minulosti. Po dobu celých 13 epizód sledujeme jedno životné obdobie, mystický cyklus "šedokrídlych", akýchsi anjelov, ktorí prišli z neznáma a do neznáma sa uberajú (pozn.: a navyše tu prakticky nie je jediná mužská postava). Takmer slice of life z iného sveta, ktorý je tak podobný našemu, a predsa to nie je on, odohrávajúci sa v dobe tak veľmi pripomínajúcej tú našu, a predsa to nie je ona. Zavalený nekončiacim prívalom ďalších a ďalších otázok, týkajúcich sa postáv a ich sveta, nachádza divák záchytný bod vo vývoji hlavnej "hrdinky" Rakky, ktorá sa musí vyrovnať s minulosťou, ktorú nepozná, osudom, ktorému nerozumie, a nájsť si svoje miesto vo svete a spoločnosti, ktoré sú pre ňu nové. A s tým prichádza aj puto a strach zo straty toho mála, čo má... ////////// Od úvodnej epizódy po záverečné titulky jednoducho nádherný lyrický skvost s emotívnym nábojom, ktorý v mojich očiach predčí aj masterpiece už tak na hrane možností, čo všetko sa dá ešte z diváka vytlačiť bez skĺznutia do citového vydierania - Gunslinger Girl. Čo na tom, že sa oba líšia tak, ako sa len dva seriály môžu líšiť. Povinná jazda pre všetkých anime gurmánov, ktorá je vyvážená, pomalá, citlivá a postavená na nápade za milión. Trocha mysticizmu, trocha (ne)náboženských motívov, trocha zo života, trocha melanchólie a navrch v zopár epizódach aj trocha toho humoru (aby to zasa divák nebral až tak vážne a nevybral sa so svetelným mečom v ruke vyslobodiť šedokrídlych do bezmenného mesta), ale aj zopár myšlienok, ktoré stoja za pozornosť. Čarokrásny opening len dokresľuje kawaii-look (k čomu sa viaže, ako inak, aj lahodný vizuál), ktorý je tak nenútený a podmanivý, až si ma úplne a absolútne získal. Postavy a svet som si už zamiloval natoľko, že sa túžim okamžite vrátiť späť a prežiť s nimi aspoň pár ďalších minút. Ale možno je lepšie, že má Haibane renmei len 13 epizód - kedykoľvek si ho preto veľmi rád pozriem znova. V jednoduchosti je krása - platí pre všetky aspekty seriálu. 100% Obľúbené postavy: Rakka, Reki. (14.08.2014)

Yoshitoshi ABe je chlapík, ktorý má na svedomí psychedelický dizajn Lain. Haibane Renmei je jeho prvá nielen grafická, ale i scenáristická práca, ktorá dostala anime podobu. Popisuje príbeh niekoľkých detí, ktoré sa z ničoho nič objavili v meste niekde mimo ľudský priestor a čas, obohnanom vysokými múrmi, z ktorého sa môžu dostať len pokiaľ prídu na to, prečo ich tento osud postihol. Viac k príbehu skutočne nejde napísať bez prezrádzania tých podstatných vecí, ktoré robia toto anime takým výnimočným – pokiaľ vás zaujíma k akej interpretácii sa prikláňam, prečítajte si text „Spoilers ahead“. Epika však hrá v HR druhé husle – seriál je najmä o atmosfére a vzťahoch medzi postavami. Meno ABe zaručuje vizuál diametrálne odlišný od väčšiny anime produkcie, pretože tento výtvarník nie je zväzovaný klasickou manga školou; nikdy totiž mangu neštudoval a jeho práce podľa jeho slov inšpiruje „príroda a všetko okolo neho“. Celkový feeling vizuálu pripomína filmy Hayao Miyazakiho, dizajn postáv je však typicky ABeovsky „weird“. Hudobnú zložku si zamilujete hneď pri prvom openingu a napriek tomu, že OST je prevažne orchestrálny, je veľmi žánrovo i nástrojovo pestrý. HR je asi jediný seriál pri ktorom som nedokázal ani raz preskočiť opening. Príbeh obyvateliek Starého Domova odporúčam všetkým, ktorí chcú vidieť kvalitné anime s nespočetnými možnosťami existencialisticko - religionistických interpretácií a tým , ktorí majú radi nenásilné, dojemné a krehké príbehy.....a v neposlednom rade tým, ktorí v každom filme hľadajú očistec :-) 10/10 Spoilers ahead --> Podobne ako mnohí fandovia si myslím že ide o alegóriu detí, ktoré zo sveta odišli predčasne a nemôžu nájsť kľud; Haibane s čiernymi krídlami sú potom deti, ktoré spáchali samovraždu. Tomu nasvedčuje i pád Rakky v úvode a scéna záchrany Reki pred vlakom. Glie však nepovažujem čisto za koncept katolíckeho očistca z dôvodov pekne rozpísaných TU. ABe podľa vlastných slov použil koncepty rôznych svetonázorových systémov a i mnou preferovanú teóriu poprel; zároveň však fandom odkázal, že je veľmi rád že sa snažia nájsť i iné interpretácie ako tá jeho. Takže smelo do hľadania vášho vlastného výkladu. (05.12.2006)

Po shlédnutí mi podivně buší srdce. Jenomže co znamená být "Haibane renmei"? Alespoň pár odpovědí, nebo náznaků, by neuškodilo. Je to velmi pomalý, téměř uspávací anime. Doopravdy mě začalo bavit až u pátého dílu, předtím jsem si říkala, co na tom ty lidi proboha vidí. Nyní už to svým způsobem chápu. (16.11.2009)

Mám rád díla, u kterých si může divák leccos domyslet a vymyslet si vlastní verzi pohledu na věc. Tenhle seriál splnil mé očekávání do puntíku a i když jsem si v některých komentářích četl, že je to celkem pomalé a vyloženě nudné, nemůžu souhlasit. Mě to chytilo od prvního dílu a než jsem stačil vydechnout stejně roztomile jako Rakka, byl už konec. Fakt, není nic lepšího než si to pustit tak hezky na večer, kdy už máte všechny povinnosti za sebou a chcete se u něčeho uvolnit a při usínání trochu nad něčím zapřemýšlet, není lepší možnosti než si pustit právě Šedokřídlé. Je to o hovně a zároveň o všem, je to krásně hudebně podkresleno a nutí to vyloženě k přemýšlení. Ale z mysli to jen tak nedostanu a Rakka s Reki mi prostě zůstanou asi na hodně dlouho otištěny jako sympaťačky nevídaných rozměrů ;) (29.11.2011)