Pokoj v duši

,,ČO SI SLEPÝ? TY K*KOT!" __ Tento film vystihuje prvé slovo v jeho názve. Môžem povedať, že veľmi silno som uvažoval o 4*, no prihoršujem však práve kvôli tomu ,,kľudu". Komentár píšem po troch dňoch od pozretia filmu a len slabo si spomínam na niektorú scénu, čo by ma výraznejšie upútala. Najviac zrejme na citát z úst nejakého 5 ročného fagana, ktorý uvádzam na začiatku komentára. Práve s tými vulgarizmami to tiež ku prospechu nevidím. Iste sa snažili urobiť tým film realistickejším, čo je však myslím zbytočné vďaka vernému zobrazeniu ťažkej chudoby krásneho stredného Slovenska v predvečer zavedenia druhej najsilnejšej meny na svete (ako je to aj v jednej filmovej vsuvke). Problémom filmu je teda nevýrazná réžia, nielen myšlienkovo ale i príbehovo nedotiahnutý scenár a vo väčšine prípadov priemerné herecké výkony. Ako už bolo povedané, film sa môže pochváliť veľmi dobre odvedenou, často krásne panoramatickou kamerou a obstojnou hudbou a už známou baladickou záverečnou piesňou, ktorú považujem za to najlepšie od Jany Kirschner. Na záver ešte osobitne vyzdvihujem skvelo predabovaného Attilu Mokoša. (24.05.2009)

Nepoznám tak dobre súčasnú slovenskú filmovú tvorbu, aby som si dovolil určiť miesto Pokoja v duši v nej. Ja som mal z neho neutrálny pocit. Mrzeli ma stereotypy, ktorými tvorcovia modelujú tzv. slovenskú povahu, slovenské pomery a vo všeobecnosti Slovensko. Mrzeli ma neprirodzené dialógy, dokonca aj zvuk slovenčiny, ktorá v bežnom živote znie úplne inak. Asi by bolo lepšie, keby v slovenských filmoch hrali iba neherci. Mrzelo ma tiež, zneužívanie prírody na zakrytie ostatných nedostatkov. Na druhej strane som bol celkom spokojný s príbehom, kamerou i hudbou. Výsledkom sú tri slabšie hviezdičky. (08.11.2010)

Hlavná myšlienka filmu je evidentná avšak nieje taká úderná aby v človeku zanechala nejaký hlbší dojem. Oceňujem najmä prostredie, v ktorom bol film natočený a to aj vďaka tomu, že kolegyňa v práci z tejto lokality pochádza a mal som tak zákulisné informácie prakticky o každom dome alebo komparzistovi. Príjemne ma potešila aj technická stránka filmu avšak na hlbší zážitok to nestačilo. Herci ma moc nepresvedčili, a napriek evidentnej snahe ústredné posolstvo vyšumí z hlavy prakticky okamžite. Nebyť Jany Kirschner a jej pesničky, film vyšumí prakticky úplne. 40 % (09.08.2009)

„Udať bonzáka je dovolené.“ Podpora v nezamestnanosti (pre chlapa, ktorý sa práve vrátil z basy) vo výške 6.000 slovenských korún? To som teda nevidel. No ale nič, POKOJ V DUŠI je jeden z mála „normálnych“ a v dobrom obyčajných slovenských filmov. Netopí sa v metaforách, podobenstvách ani popletených umeleckých víziách (také to, že hrdinka v spomalenom zábere uteká halucinogénnou nočnou jarnou ulicou a má to symbolizovať strach pred sexom). Namiesto toho obyčajný, nenápadný a „čistý“ príbeh. Stále je to „klasický SK film“ (= najakčnejšou scénou je pád z vlaku), ale okrem sympaticky priamočiareho scenára mu pomáha zdatné herecké obsadenie, atmosféra letnej horskej dedinky, krásna príroda a titulná pieseň Jany Kirschnerovej. (27.05.2011)

Nebudem tu vytýkať klasické problémy slovenských filmov ako klišé a pod. koniec koncov boli hodně zminimalizované. Námet dobrý,výber hercov a podanie dobré, dej bol velmi vhodne kombinovaný s panoramatickými zábermi na krásnu slovenskú prírodu. Dá sa teda povedať že môžem byť spokojný ale vôbec by som sa nesťažoval ak by tvorcovia pridali ešte pár minút. Pokoj v duši je také nedochôdča, niečo ako nedomalovaný obraz. Nebudem nadsadzovať len pre domáci pôvod. Slovenský štandart ktorý si za vyššie uvedené dôvody zaslúži 3 hviezdy. (18.01.2010)