Rozhovor s nepřítelem

Film som nevidel - nebudem hodnotiť. Ale chcem tento priestor využiť na menšiu úvahu. Slovenská kinematografia je na tom zle. Nie, to je slabé slovo - je v riti! Je pomaly zázrak ak sa ročne urodí aspoň jeden slovenský film (jeden!!!!!!). A keď sa tak stane, väčšinou to sú chuťovky ako Konečná stanica a Vadí nevadí. Po dlhšej prestávke zase raz prichádza nový slovenský film, ktorý by rád naštartoval záujem našich divákov o domácu tvorbu. Slovenskí diváci si totiž úplne odvykli očakávať od slovenského filmu čosi iné ako totálnu zhovadilosť. A tu sa ukazuje aká "šťastná" voľba Rozhovor s nepriateľom naozaj je. Ľudia nechodia do kina, na filmy nie sú peniaze a keď sa nejaké konečne nasyslia, investujú sa kam? No predsa do projektu o druhej svetovej vojne, o partizánoch a nemeckých vojakoch. Komu toto príde ako dobrý nápad, môže s kľudným svedomím od teraz o sebe prehlasovať, že stratil kontakt s realitou. Keby takýto projekt prišiel uprostred niekoľkých iných (samozrejme z iných žánrov), možno by ani nepôsobil od veci. Ale ako jediný slovenský film široko ďaleko? Stačí si len prečítať obsah filmu a buď budete krútiť hlavou, alebo sa smiať. Som skalopevne presvedčený o tom, že slovenský divák by išiel do kina na slovenský film, ku ktorému by mohol mať nejaký vzťah. Koľko bolo slovenských vojnvých filmov? Koľko "hľadaní princípov ľudskosti"? Ja to poviem presne - plná prdel. A nikoho to už nezaujíma. Absolútne nikoho. Pár pseudo-umelcov? Tí tržbu neurobia. Rozumnejšie by bolo natočiť niečo zo súčasného života (keď chcete á la Samotári) - tzn. niečo čo by ľudí zaujímalo. Ale natočiť to civilne, filmovo (nie s divadelným prednesom) a pútavo. Zostane to medzi nami bola sračka aj preto, lebo Miro Šindelka film musel napchať kopcom ťažkých umeleckých a symbolických záberov. Samozrejme zhola zbytočných a filmu neslúžiacich. Je treba prestať sa pokúšať robiť samé hĺbavé umenie a urobiť skrátka normálny inteligentný film. Verím, že diváci by na taký film prišli už len preto, lebo kvalitný slovenský film by bol úkaz pomaly biblických rozmerov. Takže - prestaňte točiť a financovať Rozhovory s nepriateľom a skúste dať priestor niečomu, takpovediac ľudovejšiemu. Nemyslím Kameňák, ale pokiaľ sa má slovenská kinematografia vzchopiť (a už by KURVA bolo na čase), musí si niekto niekde uvedomiť kade vedie cesta. A drámy z druhej svetovej vojny ňou rozhodne nie sú. (23.03.2007)

Keď film začal, mal som pocit, že sledujem akúsi paródiu na psychologický film. Vojaci nepôsobili ako Nemci, kamera sledovala močiaceho vojaka a či išli spolu na pochod, kde sa mohli hocikedy obaja zastreliť bez rozruchu, ale neurobili to. Potom som si začal uvedomovať, že film má nádhernú hudbu a ten scenár nie je až tak zlý. Postupne film gradoval až k silnému psychologickému záveru, kde spomenuli, že naša pozemská spravodlivosť sa líši od tej nebeskej. Že si naším ľudským jazykom ťažko odpovedáme na nadpozemské veci, skrátka hlboké, až sa to ťažko chápe. Určite by som si chcel prečítať nejakú literatúru od Leopolda Laholu, poprípade vidieť sfilmovaný iný jeho film, ale toto ma ozaj prekvapilo, navyše prostredie bolo úžasné. Film pôsobí nereálne, ale zároveň nie je ani ľahko pozemský, nie je to povrchnosť, herci sú takí, akí sú, niekomu môže vadiť ich hranie, ja som si ich hranie vysvetľoval istou nadnesenosťou. Film by som ohodnotil na horšie štyri hviezdy, ale zároveň by som ho odporučil k zamysleniu, k úvahám, niekedy až príliš prchko a nezmyselne tvrdo reagujeme na našu tvorbu, nie je to tak naivné a hlúpe ako to vyzerá. Pred niekoľkými mesiacmi by som možno na to reagoval negatívne a s veľkou kritikou ako niektorí z vás, dnes však chápem, že to hovorí viac než mnohé efektné filmy. (17.01.2013)

„Počujte, vy sa jednoducho neviete tešiť z rozhovoru.“ Panebože, to bol strašný film. Panelák je jedna z najväčších sračiek, aká za posledných 20 rokov pre slovenský trh vznikla, ale je to stále lepšie, než Rozhovor s nepriateľom. Nesympatický Bárta s imidžom nasratého jazvečíka s besnotou a strašné, príšerné dialógy. Okrem odpudivo riedkeho príbehu (prvú hodinu sa nedeje nič iné, než to, že dve postavy kráčajú snehom a rozprávajú sa) snímku najviac ničia práve neznesiteľné dialógy. Tie sú svojou umelosťou, afektovanosťou a kvázi vznešenosťou smiešne, nedajú sa počúvať a otvára sa vám pri nich nožík vo vačku. Kým prvú hodinu som uvažoval, že si vrazím vidličku do nosa, poslednú polhodinu sa to troška zlepšilo (do popredia vstúpil aspoň náznak deja a Farkaš s Hilmerovou dostali väčší priestor). (30.08.2009)

Nechápem predpojatosť užívateľov ČSFD voči slovenským filmom! Väčšina vojnových filmov (spojeneckej produkcie) vykresľuje nemeckých vojakov ako nemysliace, podlé a zákerné stroje bez štipky kultivovanosti, tu je však ukázané, že aj oni boli ľudia schopní zamýšľať sa nad ťažkými témami, že aj oni videli nezmyselnosť konfliktu... Pre ľudí, ktorí sú nakazení americkou produkciou a očakávajú bezduchú streľbu, efektné výbuchy a happyend budú veľmi sklamaní filozofickým poslaním a záverom filmu. Prírodné obrazy, vynikajúci hudobný doprovod a perfektný výkon Marka Igondu robí film veľkým. Veľmi dobrým ťahom sú filozofické príhovory rozprávača (Š. Kvietik). Tak isto hlboké myšlienky v rozhovoroch donútia diváka zamyslieť sa. Troška dlhšia stopáž a jemne patetický dej a niektoré dialógy však nekazia celkový zážitok zo sledovania. Odporúčam ľudom mysliacim a nie bažiacim po krvi. (13.10.2010)

Ak by som sa na Rozhovor s nepriatelom pozeral ako na prvy slovensky film po velmi dlhej dobe, asi by som nebol tak kruty, avsak chcel som ho sledovat ako sledovavam filmy obycajne, podarilo sa. Novy slovensky film o rozhovore medzi jednym nemcom a jednym slovakom, je v podstate dost velka katastrofa. Herci nehraju, akoby len prednasali slova v dramatickom kruzku (to plati aj pre Borisa Farkasa,ktory ma mimoriadne sklamal). Pseodoremarqueovske kvetnate reci vyznievaju ako dialogy v blbej telenovele, nehovoriac o tom, ze nemecky vojak skvele ovlada slovencinu, coho dovod nie je cely film vysvetleny. Film ma vsak velmi pekny hudobny podmaz a v suhre s nadhernou prirodou vzniklo niekolko skutocne vydarenych zaberov. Dalsim velkym pozitivom je uvodna titulkova scena, kde hovori Stefan Kvietik. 1,5/5* (09.03.2007)