Vzpoura

Každý musí žít svůj život. To je hlavní poselství tohoto filmu. Není možné do nekonečna brát ohled na druhé, na tradice, na rodinu, na povinnost vůči společnosti. Pokud si neuchováme alespoň kousek vlastního já a vlastní hrdosti, život ztrácí i ten poslední smysl. Ostatně to bylo i tématem Americké krásy. V japonských podmínkách je však tato myšlenka ještě o poznání naléhavější a znepokojivější. A Vzpoura je o ní nádherným filmem. (14.02.2007)

Od majstra Kobajašiho som okrem tohto videl len geniálnu záležitosť Seppuku a musím uznať, že aj tento príbeh o láske, krutosti a cti dosahuje veľmi vysoké kvality, a to po formálnej aj obsahovej stránke. Vlastne sú si oba snímky v mnohom podobné, minimálne keď prihliadneme na veľmi zaujímavo vyobrazený samurajský kódex cti v doprovode pekných myšlienok hodných zamyslenia, zosobnený hlavne v postave T. Mifune, ktorý tak isto ako predtým T. Nakadai, zvládol svoju náročnú postavu bravúrne. Dobovo verne spracované a atmosfericky hypnotizujúce dielo. Negatív tu veľa nie je, možno by som len vypustil pár dialógov a pridal trochu viac akcie, ale inak veľká spokojnosť. 85/100 (14.07.2016)

Bezhraničná oddanosť pánovi je pekná blbosť. Nech sa zabalí do akéhokoľvek uznávaného kódexu. Pretože predpokladá, že pán rozhodne vždy správne. Tak to však nikdy nie je. Lebo ľudia, a rovnako tak ich páni (ba tí ešte viac, lebo majú pokušenie svoju moc nad druhými zneužiť) sú vlečení kadejakými pudmi a vášňami. Preto dokážu svojich poddaných (tuná samurajov) pekne citovo i inak ponížiť a celkovo morálne i spoločensky zdeptať a dojebať. Nuž a ak toto bezcitné zaobchádzanie s pôvodom bojovníkmi, akokoľvek oddanými narazí na istú hranicu, oddanosť voči hajzlovským pánom sa zlomí. Vypukne rebélia. Tu ide o rebéliu zatiaľ výsostne osobnú, zameranú na odvrátenie pohrávaní sa s citmi rodiny, kde sa zrodila naozajstná láska. Tá bola nečakaná, lebo nanútená tým istým bezcitným pánom. No a ten istý pán sa po čase svojvoľne rozhodne lásku zrušiť - lebo je pán. Lásku, ktorá dala medzitým vykvitnúť novému životu, ktorý dal láske i vzťahu zmysel a rozmer, schopný ju udržať ďalej pri živote. A to sa nerobí. Takéto svojvoľné mocenské zaobchádzanie s citmi a vzťahom kohokoľvek. Akoby poddaní bojovníci a ich ženy boli len nejaké handry na trhu, ktoré možno svojvoľne premiestňovať a prehrabávať sa medzi nimi. Skvelá záležitosť s uhrančivými hereckými výkonmi, sprevádzanými minimalisticky presnou, údernou hudbou, využívajúcou tradičné japonské motívy. (04.08.2021)

Toshiro Mifune je ztělesněním slov důstojnost a čest. To není herec, to je prostě opravdovej samuraj. Vzpoura je psychologický samurajský film, natočen minimalisticky, ale o to působivěji. Velice silně na mě zapůsobila scéna duelu mezi Toshiro Mifunem a jeho přítelem, samurajem, co střežil hranici. Do smíchu vám rozhodně nebude. (05.12.2007)

Láska, česť a statočnosť. Ako červená niť sa vinú tieto slová celým filmom. Nejde však o nejakú samurajskú klasiku plnú obratných súbojov a bojových umení, v tomto prípade sa tvorcovia sústredili na psychologickú sondu do rodiny vyhoretého samuraja, ktorý začne brániť vzťah syna a jeho ženy. Komorný prístup je možno na túto minutáž príliš, ale snímok si dokáže udržať napatie do konca. A Toširó Mifune je úžasný ! (12.09.2015)