Pole neorané

Skúsil som sa pozerať na film ako na konkrétny príbeh konkrétnych ľudí, a nie ako na propagandu komunizmu. Ono to samozrejme príliš nejde, keď počúvate o poslancovi Gottwaldovi, ale Bahna bol našťastie dobrým rozprávačom. Stále sa niečo dramatické deje, sú tu masové scény, zvraty, skrátka dej odsýpa. Čo sa rozhodne nedá povedať o takej Rodnej Zemi. Ak sa dokážete pozerať na podobné filmy s odstupom, ako to bez problémov dokážeme pri takom Ezejnštejnovi kvôli jeho majstrovstvu, tak Pole neorané neprespíte, ani sa nepresmejete. Občas vám ale bude liezť na nervy. (30.05.2015)

„Treba orať. Dokiaľ človek vládze.“ Knihu som nečítal, film sa dal – ale nie úplne. Dobrí herci striedaní slabými až nevhodne obsadenými (tradične na seba úplne zbytočne strhávajúci Jozef Kroner), dobré scény striedané s rozčuľujúcim až naivným klišé. Nevraviac o čudnom komunistickom motíve – tento film je skôr o tom, že komunizmus je lepší, ako nezmyselné exekúcie na majetku už beztak chudobu derúcich sedliakoch. Občas som z filmu cítil presne to, čo sa mi na „dedinských slovenských drámach“ páči: zlé medziľudské vzťahy, silný vzťah rodič/dieťa, jednoduché dialógy a ťažko uchopiteľná atmosféra tvrdého života na kopaniciach, kedy cítite prašnú suchú zem na dlaniach a nie a nie sa jej zbaviť. Hneď nato sa ale dobrý príbeh zvrtne v nedobrú scénu, končí akosi uprostred a Zlo (krčmár, richtár) navyše nie je potrestané, čo mi prekážalo. Film skáče od politiky a „štátnych záležitostí“ po ťažký život na dedine a to mu na údernosti nepridáva. (28.05.2011)

Typický povojnový film o triednom boji na bohom zabudnutej zemi - na kysuckých lazoch. Hanobenie kapitalizmu a honbou za lepšími zajtrajškami spolu s komunistami. Film velmi silno a verne prezentuje biedu obyčajných ľudí, ktorí odchádzajú za prácou a plácou do továrne a tí, ktorí ostávajú, sa len veľmi ťažko pretĺkajú životom. Triedne usporiadanie sveta je nevyhovujúce, čo je zjavné aj z vidieka, kde niektorí ťažia a zarábajú s chudoby a naivity obyčajných ľudí. Tradične do záporných úloh obsadzovaný Viliam Záborský sa zhosťuje svojej role veľmi dobre. Samozrejme, silnú politickú agitku treba vo filme prekusnúť, čo sa prejavuje hlavne v poslednej tretine filmu. Hodnotenie: 60% (03.05.2014)

Ďalší z filmov, ktoré si rovnako ako päť hviezd zaslúžia aj odpad! Odpad preto, lebo to je odpad. Päť hviezd preto, lebo na jedno pozretie je to strašná sranda. Nemožno sa nesmiať na filme samotnom a na nemotornosti tvorcov zároveň. Zábava graduje každým novým ideologicky za vlasy pritiahnutejším výstupom, každou démonizovanou alebo idealizovanou figúrkou (krčmár podnikateľ, církevní predstavitelia, protialkoholická liga, atď) a vyvrcholí, keď začne opitý chlap v krčme spievať o tom, aká je v Amerike psota a bieda. To som sa od smiechu válal po zemi.....................Réžijne čistá "bahnovčina"! Veď to aj točil sám Bahna. Transparentnosť - návod pre proletariát kto je zlý a kto dobrý. Ochotnícke herectvo, popisnosť a doslovnosť kráľovských rozmerov.........................Dá sa povedať, že tento film je pre slovenskú kinematografiu svojím spôsobom veľmi signifikantný. Učebnicová audiovizuálna negramotnosť prítomná v Poli sa dá vidieť aj v množstve súčasných slovenských filmov.....................Že bol tento film ideologicky zhubný už v dobe svojho vzniku, je snáď všetkým jasné. A že je ideologicky zhubný aj dnes, o tom svedčia aj niektoré komentáre uživateľov čsfd. (03.07.2012)

Národní umělec Petr Jilemnický byl učitelem na Kysucku. Zde poznal zblízka bídu a zaostalost slovenských kopaničářů, vykořisťovaných vesnickými boháči, státem a církví, a jim věnoval svůj krásný román „Pole neorané", napsaný v době největší hospodářské krise a nejkrutějšího zotročení chudých zemědělců, v roce 1932. Hlavní myšlenkou, prostupující celým dílem, každou episodou románu i filmu, je růst postav k uvědomělosti. V tom je hluboký smysl cesty Pavla Húščavy do Vítkovic, v tom je smysl Koreskova působení na Pavla i odhalení Magátovy podlosti a pletich starosty Širance. Výsledkem je poznání, že proti organisovanému boji proletariátu jsou páni bezmocní. Sem dospívá Pavel Húščava, veliký příklad pro tehdejšího pracujícího člověka, strhující svými vlastnostmi a růstem k bojové uvědomělosti, jimiž může být příkladem i pro člověka dnešní doby. ... Poznámka: Vlado Bahna natočil jako svůj první celovečerní film podle vlastního námětu dokument o stavbě slovenské Trati mládeže „Ocelová cesta" (1950). Další jeho prací byl rovněž dokumentární film, tentokrát barevný „Dúha nad Slovenskem". Za tento dokument o výstavbě Slovenska po r. 1945 byl Vlado Bahna vyznamenán v r. 1952 státní cenou. — Vladimír Mináč, který zpracoval do scénáře román Jilemnického, je autorem námětu slovenského filmu „Boj sa skončí zajtra" (1951), — František Lukeš, Bahnův spolupracovník u kamery také při filmu „Dúha nad Slovenskem", natáčel v roce 1950 dokumentární film „Tatranský pohár". — Šimon Jurovský je autorem hudby slovenských filmů „Varúj" (1947), „Ocelová cesta" (1950) a „Lazy sa pohly" (1952). Filmový přehled 6/1954 (22.04.2003)