The Theatre Bizarre
Obsahy(1)
Všetko sa začína v okamihu, kedy mladá žena menom Enola Penny (Virginia Newcomb) vkročí do interiérov hrôzostrašne vyzerajúceho opusteného divadla, ktorého budova ju dlhší čas fascinovala. Na pódium vzápätí vystúpi na pohľad nevinná bábka Peg Poett (Udo Kier). S ním prichádza aj zbierka šiestich príbehov s tematikou smrti, násilia, mágie, snov a závislostí, doplnená nie práve najmenším množstvom krvi. V prvom sa pár cestujúci po odľahlých končinách Pyrenejí stretáva s krásnou čarodejnicou. V druhom čelí paranoidný milenec hnevu svojej partnerky, ktorý prekonáva všetky medze. Sny neverného manžela sa pohybujú na hrane medzi nadprirodzenom a realitou v treťom príbehu. V ďalšom sú hrôzy skutočného sveta vnímané mysľou dieťaťa. Predposledný príbeh je o žene závislej na spomienkach iných ľudí. Nakoniec prichádza na scénu pár, ktorého prekliatím je posadnutosť sladkosťami. Jednotlivé príbehy oživujú podivné divadlo a spôsobia, že sa Enole začne diať čosi nevysvetliteľné a desivé... (ash99)
(více)Videa (1)
Recenze (20)
Dávam vyššie hodnotenie, ktoré je možno trošku neobjektívne, ale milujem hororové poviedkové filmy a keďže je ich ako šafránu, tak si musíme vážiť všetko, čo príde. Určite existujú lepšie poviedkové filmy, ale rovnako aj horšie. Tieto by som zaradil k priemeru so slabšími aj silnejšími chvíľkami. Fanúšik hororu si v nich určite nájde to svoje. Podľa traileru sa čakala megadávka bizarností, avšak je ich tam pomenej, o to je väčšia ich údernosť. A gore je tiež na vysokej úrovni. Savini sa proste nezaprie. ()
Nemám příliš v lásce povídkové filmy. Zvlášť takový pelmely, v nichž je každej pes jiná ves, každá povídka úplně jiná ... to se pak člověku nějaká docela líbí, jiná ho sere, celkovej dojem je rozpačitej a blbě se to hodnotí :-D. The Theatre Bizzare je přesně takovej případ, na hodnotící stupnici se mi jednotlivé povídky pohybují v rozmezí 3/10 až 7/10 (mimochodem většina těch povídek je mnohem méně bizarní, než byste podle názvu filmu čekali), výsledná známka 5/10 tak vůbec o ničem nevypovídá. Celkově je to poměrně sympatickej hororovej pokus, ale zcela mě nepřesvědčil. Zkoušejte na vlastní nebezpečí. /// The Mother Of Toads: 6/10 - Hezky vizuálně zpracované, atmosférické, s "příšerou". /// I Love You: 7/10 - Pro mne nejlepší část, přestože je to jenom konverzačka v jednom bytě. /// Wet Dreams: 5/10 - Saviniho hororové Inception má svý momenty, ale celkově mi to přišlo takové příliš laciné. /// The Accident: 6/10 - Posmutnělá konverzačka o smrti, s hororem to nemá společnýho nic, ale pěkné. /// Vision Stains: 3/10 - Depresivní, ošklivý, pro mne absolutně nepřitažlivý. /// Sweets: 4/10 - Asi nejbizarnější a nejúchylnější povídka, ale mne to nějak neokouzlilo, spíš naopak. ()
První povídka o čarodějnici zaujme atmosférou, ale ničím jiným. Je to prostá pohádka o ježibabě z lesa. 40% Druhý příběh je víc než zdařilá konverzačka o paranoidním žárlivém manželovi, který se nechce vzdát své milované a ta mu na to konto připraví psychické peklo. 90% Ve třetí story se sukničkář pohybuje na hraně reality a snu. V hlavní roli manželka, penis a týrání. Nic moc. 30% Čtvrtá povídka zaujme svou poetičností. Matka s dcerou se setkávají se během jízdy autem setkávají s několika podobami smrti. 70% Pětka má asi nejlepší nápad. Vypráví o feťačce vzpomínek, která si vybírá opuštěné narkomany a bezdomovce, jimž pomocí injekční stříkačky krade vzpomínky. Depresivní a špinavé. 80% Poslední část o lidech závislých na sladkostech mě absolutně nesedla. Vůbec nevím, co si mám myslet. Snad jen závěr, kladoucí důraz na gore, vzbudil částečně mojí pozornost. 10% Celkově 50%. ()
Rovnaký pocit ako pri poviedkovom Little Deaths- a (dokonca) väčší potenciál sa dá hľadať práve tu. V prvom rade je to moc prvoplánové a o žiadnom väčšom slohu dosavadných sekvencii sa tu pisať nedá. Veľký problém je hlavne nevyrovnanosť poviedok, takže nadšenosť väčšinou predbiehava sklamanie a to hlavne u tvorcoch, kde divák čaká najmenej. Hlavne musím priznať menšie sklamanie u Hussaina. Jeho diel je špinavý a svojim sposobom zvratený, ale je to klišé a diváka to prestane zaujimať už v polovici. Takisto problém som mal aj s dielom "The Accident", ktoré je mimochodom fakt dobrá sekvencia, ale jednoducho to tu nepasuje ani omylom. Prekvapil Savini (i keď mnoho ľudí jeho diel zavrhne). Prekvapil aj maximálne neznámy Buddy Giovinazzo a jeho diel "I love you" (ktorý je skor taká konverzačka) je najlepším a najkomplexnejším dielom. Takže skor suchý primer, než dobrý podpiemer. Na jedno pozretie viac než dobre. ()
Pre mňa megalomanské sklamanie, opäť som sa nechal nachytať parádnym trailerom. 4 poviedky mizéria, jedna priemerná, jedna výborná. Takže postupne: The Mother Of Toads: 4/10 - Pekná atmosféra a hudba, ale to je asi tak všetko. Od démonického hororu jednoducho čakám viac, problémom je nulové gore a pomalé tempo. Neustále som čakal, kedy sa niečo začne diať, no zbytočne. I Love You: 3/10 - Žiaľ, sledovať nudný dialóg jedného priblblého páriku mi teda vôbec nepríde zaujímavé, k tomu ešte úplne predvídateľný záver. Neviem, čím to vlastne chcelo zaujať. Wet Dreams: 4/10 - Dej za nula, no konečne aspoň štipka gore. Vtipných pár sekúnd na úvod ma však pobavilo viac ako celá poviedka. Záver ušiel, konečne aspoň nejaké malé mučeníčko, mohlo sa to však rozparádiť viac, takže pekne nevyužitý potenciál. The Accident: 2/10 - Nudný blábol, ktorý nemá s hororom nič spoločné. Melancholická hudba ma uspávala a ani pekná kamera to nezachraňuje, lebo takmer som pri tom zaspal. Pre mňa najhoršia poviedka filmu. Vision Stains: 8/10 - No konečne! Po pohrome prichádza zázrak. Psychologická pecka plná morbídnych obrazov a parádneho gore. V tomto je Karim Hussain génius a cítil som to už od úplného začiatku. Depresívna brutalitka, to beriem, takže aspoň som sa na chvíľu prebudil. Sweets: 5/10 - Na záverečnú poviedku som kvôli traileru čakal asi najviac, ale nenaplnila moje očakávania. Na priemerné hodnotenie to vyťahuje len zvrátený, masakrálny záver s kvalitným gore. Ináč trapas, ktorý takmer skĺzol do paródie, čo mi nevyhovuje. Takže tak. Mám rád poviedkové horory, pretože keď je jedna blbá, alebo dve blbé... tak to môžu vylepšiť ďalšie. V tomto prípade je blbá väčšina. Chvíľu som síce rozmýšľal nad slabým priemerom, ale proste nie. Na tento horor som sa totiž pekne dlho tešil. Lepšie je už radšej nič nečakať. ()
Reklama