Reklama

Reklama

Muž, který sázel stromy

  • Kanada The Man Who Planted Trees (více)
Krátkometrážní / Animovaný / Drama / Rodinný
Kanada, 1987, 30 min

Režie:

Frédéric Back

Předloha:

Jean Giono (povídka)

Obsahy(1)

Krátký poetický animovaný film podľa rovnomennej novely Jeana Giona rozpráva príbeh pustovníka, ktorý celý svoj život v absolutnej skromnosti zasvätil krásnemu cieľu. Je to vizuálne krásne spracovaná meditácia o sile človeka a kráse tvorby a zároveň nesmierne humanistická, pacifistická a panteistická výpoveď. (Jordan)

Recenze (364)

VenDulin85 

všechny recenze uživatele

Tento příběh jsem slyšela už mnohokrát namluvený, nejlépe asi Markem Ebenem. Teď jsem ho konečně i "viděla" a tento způsob animace krásně dokresluje děj. Možná někomu přijde příběh utopistický, nebo aspoň idealistický, ale není to pohádka, přijde mi to jako životní pravda, kterou je dobré si čas od času připomenout... ()

mat.ilda 

všechny recenze uživatele

To tedy bude muset být arcipříběh - řekla jsem si pod prvními dojmy nervní, odpudivé čmáranice, vydávající se za animaci, maje přitom na paměti průměr hodnocení 93%... Jak jsem však měla šanci brzy zjistit, ty ledabylé a nedotažené kontury, splývající s prostředím, aby z něj vzápětí vystoupily a daly tak událostem důležitost a obrazu neobyčejnou živost, měly něco do sebe... Stejně jako depresivní cestopisné vyprávění o vyprahlém kraji, obývaném okoralými srdci. Příběh o skromnosti, pokoře a naději, ovšem návod na štěstí není univerzální, jelikož stromů (a všeho jiného) tady máme přece dost a přesto... Film viděn v rámci filmové výzvy pro rok 2016 od Frajera42. ()

Reklama

Z0oMb3E 

všechny recenze uživatele

Nádherný epický príbeh o sile ducha. Príbeh rozpráva to, že i jeden človek dokáže zmeniť svet. Netreba pritom mať peniaze, tituly či priateľov na vysokých miestach, ale stačí mať cieľ a byť tomu jedinému cieľu oddaný. Netreba sa báť neúspechu, či len čiastočného úspechu, pretože už aj také myšlienky odvádzajú človeka z cesty. Mňa ako absolventa lesníckej školy tiež veľmi potešila ukážka previazanosti prírody, konkrétne stromov, na ľudskú spoločnosť. Ukazuje, že ako upadá príroda, upadá aj spoločnosť.Taktiež príbeh poukazuje na to, že drevo človeka sprevádza od narodenia v kolíske, až po jeho funus v drevenej rakve. Zaujímavé je aj prevedenie. Príbeh je vlastne rozhlasová hra, alebo monológ, no namiesto predstavovania si hovoreneho deju sa nám pred očami premietajú obrazy. Animácia je robená presne tak ako si to poslucháč predstavuje v mysli splývajúce a rozmazané scény, ktoré sa prelievajú jedna cez druhú. Vrelo odporúčam. ()

Radko 

všechny recenze uživatele

Liečivá sila príbehu spočíva v príjemnom hlase rozprávača a v príbehu o nezlomnosti poslania pomôcť krajine. Neovplyvňovať myseľ takzvanými "veľkými dejinami" ani "dôležitou politikou". Hlavnými liečivými zložkami sú: odbúranie stresu a súznenie s prírodou. Skôr načúvanie ako táranie. Podpornou látkou je snovo rozostrená kresba striedajúca farby na základe emócií rozprávača a rozrastajúceho sa lesa. Hojivá medicína. Odporúčané dávkovanie: kedykoľvek ktokoľvek potrebuje načerpať nádej, že to s ľudstvom nemusí ísť úplne dole vodou, a načerpať silu na prechádzku hore potokom k miestam a tvorom, ktoré ožili vďaka súvislej stromovej zeleni. Vďaka lesu! ()

jojinecko 

všechny recenze uživatele

Krásny príbeh, ktorý mi svojou animáciou pripomenul ešte lepšiu Skazku skazok...Film o nádeji, nezlomnej vôli, sile jednotlivca a o tom, že človek nie silný slovami, ale svojimi skutkami... Tento film som videl s českým dabingom,ktorý pôsobil až príliš "nezúčastnene" a mierne mi kazil celkový dojem... ()

Galerie (1)

Zajímavosti (6)

  • Obec, ve které se příběh odehrává, je Banon. Jedná se o francouzskou obec, která se nachází v departementu Alpes-de-Haute-Provence, v regiónu Provence-Alpes-Côte d’Azur. (sator)
  • Jean Giono, autor povídky, na níž je film založen, napsal příběh poté, co ho američtí editoři v roce 1953 požádali, aby napsal několik stránek o nezapomenutelné postavě. Měli v úmyslu napsat o skutečné nezapomenutelné postavě, ale on vytvořil fiktivního Elezearda Bouffiera. Když redakce namítla, že žádný Bouffier v Banonu nezemřel, daroval příběh celému lidstvu. To bylo brzy poté, co příběh publikoval časopis „Vogue“ v roce 1954. Mnoho lidí předpokládalo, že Bouffier je skutečná osoba. (KGBelik)

Reklama

Reklama