Reklama

Reklama

Obsahy(1)

V lete roku 1683 pred brány Viedne dorazila tristotisícová armáda Osmanskej ríše, ktorej velil veľkovezír Kara Mustafa. Začalo sa obliehanie Viedne. Osud mesta sa po úteku cisára Leopolda stáva čoraz neistejším. Ak by Viedeň padla, osmanská armáda sa ľahko dostane až k Severnému moru či pred brány Ríma. Po mnohých týždňoch obliehania dochádza v dňoch 11. – 12. septembre 1683 k rozhodujúcej bitke, v ktorej sa váhy medzi víťazstvom a porážkou niekoľkokrát preklopia. V okamihu, keď všetko speje k víťazstvu armády osmanského veľkovezíra, dorazí na bojisko poľská armáda pod vedením kráľa Jána III. Sobieskiho. Poľské husárske vojsko zvedie vražedný boj, ktorý rozhodne nielen o osude cisárskeho mesta, ale aj celej Európy. (Incantator)

(více)

Recenze (63)

Mariin 

všechny recenze uživatele

Tak tento film pro mne nebyl zábavou, ale potěšením. Počítačové animace mi tu vůbec nevadí, neboť vše překrývá kvalita scénáře i kvalita herecká. Po dlouhé době opravdová radost ze smysluplného filmu! Nedosahuje sice kvalit "Ohněm a mečem" či "Mise", ale je velmi dobrý. Lze ovšem očekávat, že film bude fanatickými formalisty silně kritizován. Oprávněná kritika je např. formy kříže, který ve filmu nosí bl. Marek Aviano, ten působí opravdu nepříjemně modernisticky. ----------------------------------------------- (Na Kahlenberg jsem kdysi schválně přicestoval a byl jsem tu ve skromném kostelíku sám. Jako by byl tento velký okamžik světových dějin zapomenut, jako by to nebyla pravda...). ()

MM_Ramone 

všechny recenze uživatele

Po porážke moslimov pri Lepante (7. októbra 1571) sa títo bezcitní vyznavači islamu pokúsili opätovne dobyť Európu. Stalo sa tomu v roku 1683, kedy tristotisíc moslimských bojovníkov pod velením veľkovezíra Kara Mustafu pred hradbami Viedne bubnovalo na útok. Vďaka odvahe a neohrozenej obrane kresťanskej viery, boli Turci porazení. O tejto pre nás nesmierne výzamnej historickej udalosti bol v roku 2012 natočený taliansko-poľský koprodučný film "11 settembre 1683". Slovenská verejno právna televízia RTVS ho odmietla odvyslielať. Vraj by sa mohol dotknúť citov a vierovyznania moslimských migrantov. Vraj je xenofóbny. Ak vidia všetci tí statoční obrancovia Viedne, ktorí v roku 1683 chrabro bojovali proti hordám osmanských pohanov, čo sa dnes deje s Európou, tak sa musia v hroboch obracať. ***** ()

Reklama

Shakers 

všechny recenze uživatele

Príbeh v pohode, ale to spracovanie je strašné. Neviem na čo sa si tvorcovia ukrojili takýto veľký kúsok, keď to nezvládli. Bitka o Viedeň potrebuje naozaj dobre efekty, ale toto je strašne lacná záležitosť. Akcie nie sú najlepšie, ale zaujímali ma, čo sa o postavách povedať nedá. Tak na pol oka sa to pozrieť dá, ale to je tak všetko. 45% - 2* ()

italka63 

všechny recenze uživatele

Obrovská historická událost, která mohla mít pro celou Evropu nedozírné následky a pak přijdou filmaři a bum! Teda takhle zmršit tak nosný děj, to chce hodně sebevědomí a kuráže. Nad kvalitou triků v bitvě jsem se už smála a vlastně mi i bylo líto, že to Italové s Poláky takhle splácali, tak snad někdy jindy, že... ()

Galerie (29)

Zajímavosti (3)

  • Armáda Kara Mustafu Pašu nemala tristotisíc vojakov. V skutočnosti bol jej počet 138 až 170 tisíc vojakov, v ktorom sú už zarátané aj armády Tatarského Krymského chanátu a Uhorské vojsko Imricha Tököliho. Presný počet skúsených tureckých vojakov bol iba 50 tisíc, zvyšok boli neskúsení vojaci rôznych národností ako Rumuni, Moldavčania. Kara Mustafa, ako sa ukázalo neskôr, veľa vecí podcenil aj vo výbere armády. (Raccoon.city)
  • Režisér Renzo Martinelli kvůli kontroverznímu námětu film připravoval dlouhých 11 let. (AGAMENON)
  • Bitevní scény byly natáčeny v Călugăreni v Rumunsku. Na stejném místě byla 23. srpna 1595 svedena bitva, v níž valašský vládce Michal Chrabrý porazil mnohonásobně silnější osmanskou armádu vedenou Sinanem pašou. (AGAMENON)

Reklama

Reklama