Mooseowoon iyagi

Pre mňa osobne veľmi milé prekvapenie. K ázijským (tobôš kórejským) hororom sa dostávam len veľmi sporadicky, ale mám asi to šťastie, že už keď sa k nejakému odhodlám, jedná sa väčšinou o veľmi kvalitný kúsok. K tomuto som sa dostal v podstate náhodne, len vďaka tomu, že som plánoval vytvoriť titulky k nejakému filmu a tento mi bol doporučený jednou hororovou fanúšičkou na Facebooku. Neváhal som teda a film si ešte v ten deň pustil. Horror Stories (ako už vypovedá samotný anglický názov) rozpráva o štyroch rôznych hororových príbehoch: 1.) DON´T ANSWER TO THE DOOR - "Príbeh pojednáva o dvoch malých súrodencoch, ktorí sami doma čakajú na matku, ktorá má prísť z práce večer domov. Tá im volá, že príde kuriér, ktorí ma doručiť zásielku, ale nech mu za žiadnych okolností neotvárajú a zásielku nech nechá pred dverami." Jedná sa o typickú východoázijskú ducharinu s dlhovlasým duchom v hlavnej roli. Myslel som si, že po x-krát prevarenom Kruhu a Nenávisti ma takéto niečo už nedokáže vystrašiť, ale mýlil som sa. Skutočne som sa bál, po celom tele mi behali zimomriavky a mal som taký dobrý zlý pocit aký mávam len pri veľmi strašidelných kúskoch. Bál som sa až to nebolo pekné, stále sa niečo dialo a keď som si myslel, že si na chvíľu vydýchnem znovu sa objavila tá škaredá vyškerená dlhovlasá teta. Uff, toto bol aj pre mňa veľký záber, jedna z najhrôzostrašnejších a najdesivejších poviedok aké som kedy videl. Špičká žánru "ghost horror". (5*) 2.) ENDLESS FLIGHT je príbeh o prevoze nebezpečného masového vraha na palube lietadla, kde ho strážia len dvaja(!!) neschopný policajti. Ďalej tu máme letový personál v počte dve letušky a dvaja piloti..., no a samozrejme dlhovlasý duch, ktorý neviem čo tu hľadal, ale podľa mňa svoju úlohu splnil - naháňal mi miestami strach. Odhliadnuc od nelogickosti celého prevozu a chovania postáv sa jedná o slušný klaustrofobický slasher s prvkami duchariny, ktorá tu však nebola zďaleka tak výrazná ako v prvom príbehu. Hlavná postava je skutočne psychopat a tak tu nie je núdza o zaujímavé mordy, litre krvi a napínavé momenty. V podstate sa však nejedná o nič extra, priemer. (3*) 3.) SECRET RECIPE sa mi javil ako najslapší článok celého filmu. "Poviedka o dvoch sestrách, ktoré usilujú o jedného bohatého ženícha a sú schopné pre jeho priazeň spraviť čokoľvek. Netušia však aké krvavé tajomstvo ich vysnívaný ukrýva v tajných miestnostiach jeho vily." Príbeh je to veľmi nudný, zdĺhavý a nehororový. Zaujme snáď len jedna scéna na operačnom stole, aj tá však mohla byť spracovaná omnoho lepšie. Také slabé cannibal exploitation pre nenáročných s veľa odchylkami od hlavného deja, komplikovaných zvratov a mnou nepochopených pohnútok hlavných postáv. Slabota. (2*) 4.) AMBULANCE ON THE DEATH ZONE hovorí o jazde jednej sanitky, ktorá sa pokúša uniknúť zo zóny, kde sa nachádazjú nakazení (tu sa im hovorí Rats - Potkani). Na palube vezie ženu s poranenou dcérou a hlavní protagonisti sa v podstate celý čas hádajú či malá je, alebo nie je nakazená. Tento príbeh je kvalitná zombie jazda, samozrejme v typickom ázijskom podaní. Teda ukecaná, bizarná a nelogická. To mi však vôbec neprekážalo. Bavil som sa veľmi slušne, dej má spád, napätie a slušné gore so zaujímavých rozuzlením na konci. Pri tomto príbehu by som si (a to veľmi rád) vedel predstaviť celovečerný film. (4*) Spočítané, podčiarknuté: viac ako spokojnosť, určite odporúčam. Konečne niečo dobré, čo si založím do filmotéky. 80 %! (16.11.2013) (méně) (více)

Hororové antológie zbožňujem a tak je na škodu, že sú prevažne ukotvené len v ázijskej hororovej tvorbe (rozumej: v Japonskej/Hong Kongskej a Thajske tvorbe, lebo Kórejci sú skôr výnimkou) a ostatné krajiny sa im venujú len veľmi sporadicky (viď nedávno rozbehnutá séria V/H/S z USA). V Horror Stories rámuje štyri hororové príspevky rozprávanie mladej dievčiny, ktorá má uspať psychopata a na starosť ho mal Gyu-dong Min, ktorý svojho času v roku 1999 bodoval s Whispering Corridors 2 (3,5*). Nakoľko sa nejedná o ucelený príbeh, tu hodnotenie neudelím. Prvý príbeh: Don't Answer to the Door (3*) je variacou na subžáner „home-invasion“ a natočil ho Beom-sik Jeong, ktorý má za sebou priemerný horor Epitaph (2*) z roku 2007, tu sa však výrazne polepšil. Sústredí sa na dve deti, na ktoré číhajú únoscovia. Má pomerne zbytočne humorný úvod a ani príbeh nie je ničím výnimočný. Čo ho však drží nad vodou je následne dianie v byte, ktoré je natočené veľmi zručne s efektnými spomaľovačkami, ale hlavne s poriadnou dávkou napätia a stiesňujúceho pocitu. Navyše s pomerne logicky sa chovajúcimi postavami. Jediná škoda zbytočného „záveru po závere“, ktorý príbeh len komplikuje. Osobne som mal dokonca pocit, že už začala ďalšia poviedka, keď som zistil, že záverečné 2 minúty sa ešte venovali predošlému dianiu. Druhý príbeh: Endless Flight (3*) je v podstate „slasher“ o letuške, ktorá musí čeliť masovému vrahovi počas prepravy lietadlom a natočil ho Dae-ung Im, ktorý nás v roku 2006 obdaril hororovou priemernosťou To Sir With Love (2,5*), aj tento krát sa však jedná o zlepšenie jeho režisérskych schopností . Oproti svojmu predchodcovi podstatne pritvrdzuje na brutalite. Príbehovo opäť nič unikátne, ale slušné tempo, príjemné napätie, rozumné postavy a slušná dávka krvi vytvára ďalší príjemný hororový kraťas. Jediné, čo je tu absolútne zbytočné je nepodstatná línia s duchom, ktorá sa tu jednak nehodí a ani nemá v príbehu žiadne výrazné opodstatnenie, takže tých pár scén šlo rozhodne vynechať. Tretia poviedka: Secret Recipe (2*) zabŕda do kanibalizmu a je o sestrách usilujúcich sa stať nevestou jedného bohatého muža a na starosť ju dostal Ji-yeong Hong, ktorý predtým priniesol do kórejskej kinematografie len romancu The Naked Kitchen, ktorú som ale nevidel. Tento jeho príspevok je však tým najslabším v sérii. Prerod príbehu do kanibalizmu sa tvári ako „prekvapivý“ zvrat, avšak je odhadnuteľný po prvej minúte. Navyše to celé zráža nezmyselné vystavanie celého príbehu, ktoré príbehové zvraty ukončuje „snom“, resp. prebudením sa postavy na úplne inom mieste ako bola predtým. Chabá zásterka režiséra v momentoch, keď už nevie ako ďalej. Štvrtý príbeh: Ambulance on the Death Zone (2,5*) má celkom originálny námet o ambulancii, ktorá zachraňuje ľudí počas zombie apokalypsy a zastrešilo ju duo Kim Sun & Kim Gok, ktorý priniesli napríklad White: The Melody of Curse (2*) v roku 2011. Škoda, že sa príbeh väčšinu času sústredí na problémy vo vnútri sanitky, pretože takto hlúpe postavy som už dlho nevidel v žiadnom horore. Nezmyselné konanie, zbytočne dlhé hádky, ktoré len uberajú z 25 minútovej stopáže. Keď sa v tých pár minútach konajú nájazdy zombie na sanitku tak sa do popredia dostávajú celkom slušné masky (hlavne na ázijske pomery, kde zombíci väčšinou vyzerajú dosť chabo), ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že tým otravným, absolútne logicky neuvažujúcim postavám som prial okamžitú smrť. Škoda, toto malo rozhodne na viac. Námet za to stál! PS: v podstate sa jedná o druhý zombie kraťas v ázijskej analógii aký som mal možnosť vidieť – odporúčam však ten prvý BACKPACKERS od thajca Songyos Sugmakanan v sérii Phobia 2, bol skutočne vynikajúci. CELKOVO: 2,5* ... ale s prižmúrením všetkých očí zaokrúhlim na tie tri hviezdičky, pretože po tých hororových podpriemeroch, ktoré Kórejci točili posledné 3-4 roky (Sector 7, Ghastly a pod.) sa jedná aspoň o slabý závan akej takej kvality (myslím tým hlavne prvé dva príbehy). Snáď tohto ročné pokračovanie bude mať stúpajúcu tendenciu. (24.09.2013) (méně) (více)