Aguirre, hněv Boží

Slepá a pomaly sa vlečúca honba za lákavou ilúziou so zásterkou "šírenia viery", neoblomná vôľa k moci, impozantné Herzogovo mystické vizionárstvo s intenzívnou katarziou v závere. Aguirre, the Wrath of God má veľmi blízko k APOKALYPSE a FITZCARRALDOVI, atmosféricky je blízky práve APOKALYPSE - tiesnivý a intenzívne dáviaci pocitom stratenia, absenciou výhry či návratu. Cesta nikam diváka pohlcuje pomalým tiahnutím sa k záverečnému zošaleniu stvárnenom ako vždy skvelým, horko charizmatickým Kinskim. Aguirre, the Wrath of God, respektíve plť na ktorej prejdeme naprieč dielom má v sebe silného génia loci, pre Herzogove filmy tak typického (zatiaľ každý jeho film si ma úplne podmanil), vyťaženého z Kinskeho signifikantnosti, magických priestorov nekonečnej džungle a jej tepny, kde Herzog použitím minimalizmu ťaží maximum. Znova píšem - Herzogove filmy sa nesledujú, oni sa prežívajú. (30.03.2013)

Nezdieľam všeobecné nadšenie panujúce v kruhoch ČSFD. Úvodný prechod cez Andy bol úchvatný, dramatická bola, aj plavba cez pereje, ale súbežne so spomaľovaním sa toku rieky spomaľoval sa aj celý film. Postaviť celý film na Klausovi Kinskom nebol najlepším nápadom i keď hral, ako obvykle, skvele s využívaním jeho hypertrofovanej charizmy. Ale celé okolie ostávalo v úlohe pasívnych štatistov, ktorých občas trafí nejaká otrávená šípka alebo neotrávený šíp. Často som si pri sledovaní tohto pomaly plynúceho filmu spomenul na Misiu, ktorú mám medzi stovkou mojich najobľúbenejších filmov. Aguirre sa k nej ani nepriblížil vďaka poloamatérskemu prístupu tvorcov a väčšiny hercov. (06.10.2017)

Aguirre je podľa mňa presným opakom toho, čo si predstavujem pod pojmom heroický historický epos. Alebo aj čisto historický veľkofilm. A to nielen poňatím postáv, ktoré nie sú schopné ochrániť ani svoje ženy, ale aj extrémne pomalým rozprávačským štýlom, kde pri krátkej stopáži máte subjektívny pocit oveľa dlhšieho filmu. Hudobný doprovod kapely Popol Vuh pri veslovaní na mohutnom veľtoku uprostred džungle mi pripomenul Vangelisa, dotvorenie atmosféry je tak dokonalé. Je to jednoduché, mních konvistadorskej výpravy by chcel mať namiesto strieborného kríža okolo krku zlatý, dobyvatelia chcú každý deň vlastniť stále väčšie a väčšie územie. Niekoľko sebcov na zopár metroch štvorcových drevených raftov, plaviacich sa proti prúdu v území, pre nich tak neprirodzenom, ale neveští pre veci budúce nič dobré. Pokiaľ mám porovnávať dva Herzogove juhoamerické exotické filmy, víťazí u mňa síce dlhší, ale inšpiratívnejší a optimistickejší Fizcarraldo. Ja som trochu rozladený z vyhlásenia Nastassie o krutosti jej otca, o ktorom som sa nedávno dopočul v médiách, takže som sa nedokázal tak úplne ponoriť do jeho hereckého majstrovstva, zahrať v jeho prípade šialenstvo bolo zrejme niečím čisto prirodzeným, vyplývajúcim z jeho povahy. (01.04.2013)

O ťažkej práci okolo tohto filmu sa toho popísalo veľa. Herzogov prístup, kde takmer v každom svojom filme dáva vyniknúť prírode mi je blízky. Atmosferická hudba a dlhé zábery na ľudí presekávajúcich sa džungľou dávajú už v úvode tušiť, že táto cesta nedopadne dobre. K. Kinski podáva skvelý výkon. Jeho výrazné modré oči plné Božieho hnevu sú v silnom kontraste s očami ostatných členov posádky, z ktorých vycítite skôr strach a obavy. Aguirre je asi jediný, kto verí v úspech tejto cesty. Svojím cieľom je posadnutý a svoju posádku ženie neustále vpred i za cenu, že ho budú nenávidieť. Film rozhodne stojí za pozornosť, ale v ponuke tv staníc ho asi nájdete veľmi ťažko. Ešteže máme ten internet...80%. (27.10.2013)

Spas se přírodo, blíží se člověk. Od prvních minut je zřejmé, že štáb skutečně zápasil s jihoamerickou (a v jihoamerické) divočině). Nemaskované šílenství. Reálné nebezpečí rozrušuje hranici mezi fiktivním a dokumentárním. Herci se snaží rekonstruovat historickou událost, ale jakoby z nějakých vnitřních pohnutek, ne předně pro kameru, do níž několikrát pohlédnout, čímž boří pomyslnou čtvrtou zeď. Hledají snad soucit? „Podívejte, Herzog se zbláznil.“ Podobně se lze ptát, kde končí Aguirre a začíná Klaus Kinski. Démon. Jeho výkon je absolutní. Stejná je i moc, jež člověka ničí namísto toho, aby mu sloužila. Pro příklady z méně vzdálené historie, třeba zrovna německé, netřeba chodit daleko. Ale ono by vlastně úplně stačilo prolistovat noviny. Aguirre je film pohlcující a nadčasový, zároveň komorní a černohumorný. Taková odmocněná Apokalypsa. Apendix: Zlatými hřeby „kočkování“ mezi režisérem a představitelem hlavní role byla výhružka zastřelením a odpálením domu (ze strany Herzoga) a plánování úkladné vraždy (ze strany Kinského). Sympaťáci. 85% Zajímavé komentáře: Cimr, Martinius, Andronikos, saladín. (08.11.2011)