Asistentka

Asistentka pôsobí ako film s vyprázdnenou naráciou, kde ani nie ste schopní identifikovať jednotlivé dejstvá, nebodaj zvraty. Pritom tomu ale v skutočnosti tak nie je, ono sa tu toho odohrá pomerne dosť, hlavná postava s úžasným poker faceom (závidel by aj Krobot) dostane v podstate celkom slušnú sériu životných lekcií. Chcete pracovať v New Yorku (veľkomeste) vo veľkom korporáte a ukázať všetkým (doma na dedine), aký ste preto veľký frajer? Nehovorte im potom radšej o realite, pretože ono to nakoniec všade zovšednie, nehovoriac o zamestnaniach, kde je to šedé už od začiatku. (28.09.2021)

V dráme Asistentka sledujeme pracovnú náplň mladej Jane, ktorá sa snaží presadiť vo vyštudovanej oblasti, a pokiaľ chce uspieť, musí zatvárať oči nad praktikami svojho zvráteného šéfa. Pomerne neznáma režisérka Kitty Green sa pustila do jej prvého celovečerného filmu, ktorý podľa Rotten Tomatoes docenili skôr kritici, než diváci (7,6/10 a 2/5), veľa chvály pritom snímka nezískala ani na čsfd. Osobne sa budem radiť k prvej menovanej skupine. Asistentka je spracovaná minimalistickou formou, no pritom (okrem mierne nezáživného úvodu) takmer vôbec diváka nenudí. Tvorcom sa za veľmi krátku dobu podarilo zaujať moju pozornosť. S napätím som sledoval, ako sa príbeh radovej pracovníčky vo výnimočne pochmúrnej atmosfére skazeného officu vyvinie. P.S. rozhodne najlepšou scénou je rozhovor medzi Matthewom Macfadyenom a Juliou Garner, v ktorej rozoberajú šéfa mladej asistentky. Krásne znázornenie, ako sa milý rozhovor neuveriteľne rýchlo presunie k objasneniu situácie v duchu – ak chceš mať úspešnú kariéru, drž hubu. (02.12.2020)

Zdrcující minimalistické drama je výmluvné samo o sobě, ale shodou okolností funguje také jako komplementární film k výtečnému hororu Neviditelný, a to nejen proto, že v obou je ústřední agresor jistým způsobem neviditelný a že oba v určitém smyslu obracejí pozornost k osobám doposud přehlíženým. Zatímco Neviditelný ohromoval, strašil, ale ve výsledku nabízel náležitě žánrový ventil pro témata toxických vztahů a domácího i sexuálního násilí, Asistentka paralyzuje a skličuje tím, jak pozvolna mapuje systém zneužívání moci a harassmentu coby děsivě normalizovanou a nečekaně rozvětvenou bažinu. (05.01.2021)

Takto to dnes chodí. Na prestížne asistentské miesta nadnárodných spoločností sa hlásia stovky absolventiek s kvalitným vzdelaním. Núdza o miesto teda nie je, je z čoho vyberať. Po náročnom výberovom konaní však nenasleduje raj na Zemi, ale tvrdá otročina. Nezriedka zahŕňajúca ponižujúce práce, prináležiace skôr niekdajším sluhom a dnešným upratovačkám. Šéfovia to tak ale veľmi často chcú. Nezriedka sa vyskytuje i sexuálne obťažovanie, priame, či nepriame. Psychohry s miestom a jemné vyhrážky sú tiež častou súčasťou týchto, toľko žiadaných miest. Pracovných miest plných očakávaného masochizmu, jemu zodpovedajúcej veliacej ultraprísnosti šéfov, vyťažovania na maximum, miest plných ponižovania a prísľubu perspektívy lepšejšieho fleku. Po jeho získaní sa kolobeh opakuje. Všetci mlčia, lebo sťažnosť automaticky znamená problémy. Nie pre vedenie firmy, voči ktorému ponosa smeruje, ale takmer vždy pre zamestnanca, čo sťažnosť podal. Zničujúci systém "vysnenej" práce veľmi presne odpozorovaný z reality a pôsobivo prevedený do filmu. (08.01.2021)

Studie dopadů toxické maskulinity chytře udělaná bez toho, aby se vůbec agresor v obraze objevil. Kitty Green pracuje jen s dopady jeho manipulativní struktury, kterou kolem sebe vytvořil a pozornost soustředí na osobu, která je stranou dění, dost na to, aby nebyla zasažena fyzicky, málo na to, aby dokázala přehlížet následky. Asistentka chytře pracuje s perspektivou a rámováním, které je někdy velice subjektivní, jindy zase odosobnělé. Ten kontrast vytváří zneklidňující efekt, v něčem vlastně frustrující, protože tam, kde divák žádá detaily, se mu žádných nedostává. A když, tak jde o fragmenty. Některé jemné nedostatky v inscenování a rušivé doslovnosti v jinak enigmatickém pojetí prozradí, že jde o debut, nicméně o debut suverénní. (26.01.2021)