Jídlo

Mé první seznámení se Švankamajerem nemohlo dopadnout lépe. Jídlo je geniální po stránce zpracování i dějové. Rozhodně nejlepší český kraťas, jeden z mála, který mě opravdu pobavil a rozesmál. Když jen pomyslím na to jak se Kraus snaží chovat jako gentleman, když jí své spodky, pokaždé mi cukají koutky do velkého úsměvu. Snídaně je vychytralá, Oběd trochu znepokojující a Večeře šokující. Bravůrní, děkuji. (16.05.2011)

Janovi Švankmajerovi tieto hrané animované filmy sústreďujúce sa hlavne na konzumnú spoločnosť (pri Jídle som si okamžite spomenul na Otesánka) naozaj idú, pričom v tomto filme predloží svoj zaujímavý bizardný pohľad na tri základné časy konzumácie potravy. Z Raňajok, Obeda a Večera sa mi najviac páčila prostredná časť s Janom Krausom, myslím si, že aj keď pointa nie je nijak prekvapivá (keď tí dvaja zožrali všetko čo sa len dalo, čo iné už ostáva?), ale s celkového pohľadu najviac originálna. Zvyšné dva príbehy sú kratšie, avšak nie natoľko dobre (každopádne však nijak zlé); tu by som na druhé miesto dosadil Raňajky hlavne pre ich najväčšiu vtipnosť a nakonci ako keby Švankmajerovi dochádzal dych a nápaditosť, keď Večeru možno označiť hlavne za morbidnú záležitosť. Pochváliť treba tiež zvuk a tiež stop-motion spracovanie. Pri sledovaní tohto krátkeho filmu som si uvedomoval neopodstatnená pažravosť mnohých ľudí čo poznám. (30.06.2008)

Zo všetkých Švankmajerových filmov mám k Jedlu špeciálny vzťah. Jednak preto, lebo to bolo to prvé, čo som z jeho dielne videla a tiež preto, lebo ma zaujalo svojím zmyslom pre humor a akým sarkastickým a neuveriteľne vynaliezavým spôsobom tu zobrazuje nenásytný a konzumný spôsob života dnešnej spoločnosti. Pixilácia je samozrejme zvládnutá majstrovsky. (25.01.2009)

První Švankmajer, který v mých očích dokázal vyplout z vod povrchnosti a konečně nám naservírovat opravdový zážitek. Jiná jeho díla jsou hezká jen na povrchu a schovávají svoji plytkost za bizarně krásné surrealistické pozlátko, bez jakékoli hloubky a jakéhokoli poselství. __ Nejvíce se mi líbila paralela ke konzumní společnosti, silné čtyři hvězdy. (20.11.2018)

Mám taký pocit, že u Švankmajerovcov mali nejaké kulinárske problémy a malý Janíček sa ako decko nikdy poriadne nenajedol. Túto detskú traumu preniesol do takmer každého svojho diela a snaží sa nám nanúniť dojem, že robí alegórie na konzumnú spoločnosť :) Samozrejme môže byť všetko inak. Kraus je ako kanibal maximálne presvedčivý a neviem, čo z toho vyplýva. (09.08.2015)