Paralelní matky

Almodovar by sa už na to mohol vysrať a prestať trápiť ľudí svojim počinmi. Príbeh s detmi, síce s logickými dierami ale fajn. Príbeh s hrobom, fajn. Prečo ale v jednom filme, prečo takto natočené, prečo bez ilustrákov, s polodementným strihom? Penelopa nemá nárok, ale vysvetlite mi, aký matroš fúkali akademici, keď povedali, že toto pôjde na hudbu? Akú hudbu to malo, do piče? No proste, v kine by som vykusal sedačku. Dlhé, síce zaujímavejšie ako je posledné počiny, stále ale píčovina, ktorú netreba vidieť. 2 z 5 (18.03.2022)

Na to, jak se to po Benátkách hypovalo, je to prostě zklamání. Cruz samozřejmě podává neokázale výrazný výkon, který na sebe nepotřebuje strhávat pozornost, zbytek je ale spíš takový konverzační volnoběh, jenž se tváří víc rafinovaně, než ve skutečnosti je. Vždyť některé motivy tam jsou úplně navíc, jiné zase musí Almodóvar strojově doříkat nebo ukázat na triku, aby to došlo úplně všem. (29.10.2021)

Spravidla túžobne očakávam Almodovarove filmové novinky. Komplexne sú Paralelné matky skôr vydareným filmom, aj keď som o tom zo začiatku trochu zapochybovala. Úvod budil dojem telenovely, avšak, Almodóvar vie i obyčajné scény obzvlášňovať - krásnymi herečkami, pútavými farbami, temperamentnou rodinnou ságou a netypickým režijným rukopisom, kedy ponúka film v komplexnosti a všetko zrazu do seba zapadne a dáva iný význam. Sú ženy a muži. Niekedy sú ženy iba so ženami a muži s inými ženami. Do ženských svetov vstupuje Arturo, s jeho príchodom prichádza zvláštny pokoj a scény s jeho prítomnosťou sú najdynamickejšími sekvenciami vo filme. Príbeh tu nechcem prezrádzať, ale paralelné matky budú mať čo rozprávať, tak ako aj matka zem a história neustále sa tvoriaca a plynúca. (16.04.2022)

Pozitívom filmu je, že Penelope môže hrať kľudne o desať rokov mladšie ženy a nikto nemôže nič namietať. Pedro to tu trochu zamotal až telenovelovým spôsobom, ale inak celkom dobre, páčilo sa mi to, len lesbickú linku si mohol, ale nechcel odpustiť. Za to body dolu, byť poplatný propagande na staré kolená to už nepotrebuje. (05.03.2022)

Rikal jsem si, ze se to podoba stylu Almodovara a on to opravdu natocil, i kdyz zde tedy stylisticke silenosti kroti. Jsou zde jeho typicka kriklave barvy, ale i treba bezbarvy pokoj hotelu symbolizujici odosobneni. Kdo nebyl predem zasvecen do jeho zvlastniho sveta, ma ted prilezitost. Cruzova zde vyzaruje hrejive teplo. Pribeh se ale rozreduje podruznou dejovou linkou. Matky jsou vasnive, oddane a nezavisle . Snazi se pracovat pro rodinu a udrzet ji pohromade, coz je dnes v dobe genderismu neco nevidaneho. Janis pripravuje veceri a ma tricko s napisem „We should all be feminists“. Drivejsi Almodovarovy filmy tuto tematiku sdelovali hlavne symboly a naznaky, zde ma jasny text. Najdete tu take motivy neuplne rodiny, nepritomni otcove, znasilneni, zenske pratelstvi nebo otazka identity. Ale i politika - minulost Spanelska. Pravicova vlada premiera Mariana Rajoye v roce 2016 bránila vyzvednuti masoveho hrobu z dob fasimu v zemi. Nenajdete tu negativni postavu. Pokleskam hrdinek Almodovar rozumi schovivave. Vubec ve filmu zazijete good feel pocit s nesouteziveho neagresivniho zenskeho sveta. Almodovar jako i v jinych filmech ale sdeluje, ze histirii nevytvari na valecnych bojistich zabijejici muzi, ale zeny, ktere beh sveta udrzuji. Kdyz se na vsechny tri matky napojite, budete odmeneni proudem emoci. Je to vsak docela dlouhe a interiery se vubec nestridaji vcetne stale stejne kavarny. (16.05.2022)