Rose Island

Prvy taliansky film po mozno 8 rokoch a zabavil som sa poriadne. Celym filmom sa niesla dobra atmosfera. Bavilo ma to od zaciatku do konca. Sem tam ukecana scena, no kedze to je taliansky film, cakal som horsie skriekanice. O tomto pribehu som v zivote nepocul, musim si o tom cosi precitat, lebo panko mal originalny napad, ktory nemal chybu. A mozno prestrelim, ale podla mna ani tento film nemal chybu. (27.01.2021)

Skutečný příběh o realizaci anarchokapitalistického snu - o vlastním svobodném státečku a zároveň hudebním klubu, který ležel nedaleko italských břehů. Kdyby něco takového bylo možné, drogová a pedofilní mafie by kolem Evropy vybudovala řadu podobných enkláv, odkud by řídila svoje "obchody" s heroinem a dětmi. Takže konec "Růžového ostrova" byl logický. (13.06.2021)

příjemné retro,které dokáže nejednou vyvolat úsměv,ale už se mu úplně nedaří dosáhnout toho aby divák hlavním hrdinům opravdu fandil a nebo s nimi soucítil.Jo to tak alespoň měl a určitě to nebylo proto,že by hlavní postava a její kamarádi nebyla sympatická.Giorgio je naivní idealista a jakkoliv jeho myšlenka byla předem určena k zániku,klobouk dolů,že se o to aspoň pokusil...60% (12.12.2020)

Americký anarchistický filozof Hakim Bey hovorí, že v dnešnom zosieťovanom svete je možné vytvoriť ostrov pozitívnej slobodnej deviácie len v okách medzi sieťami. Čím je sieť hustejšia, tým ťažšie je možné takýto priestor nájsť. Jeho existencia je však možná len na určitú dobu. Kým si vytvorenú možnosť slobodného prejavenia sa nevšimnú mocní a pod rôznymi zámienkami ju nezlikvidujú. Preto je možné takéto slobodné miesta nazvať len ako Dočasné autonómne zóny. Nikdy nie trvalé. Ružový ostrov vtipne a s nadhľadom popisuje jeden z takýchto prípadov. Vrátane trpkého konca, ktorý zároveň znamenal doposiaľ jedinú zahraničnú vojenskú inváziu Talianskej republiky. A dal tak filmu, pravdivú a zároveň vtipne tragikomickú bodku za túžbou po slobode. (27.12.2020)

Vo Svete sa denne dejú také veci, nad ktorými (viac-menej) „nechápavo“ krútime hlavou. Film „Rose Island“ sa snaží spracovať jeden príbeh, ktorý sa stal neďaleko od Talianska. Giorgio Rosa v roku 1968 sa rozhodol, že si postaví vlastný a nezávislí ostrov (na medzinárodných vodách). Na ostrov môže prísť ktokoľvek a môže požiadať aj o občianstvo. Film dotkne takmer všetky dôležitejšie časti príbehu, ako „vznik“ ostrova pomocou priateľov, boj s Talianskou vládou, hájenie záujmov na Európskej súde, ako aj smutný (ale očakávaný) koniec celého „projektu“. Mierne mi vadí, že na vybudovanie ostrova z pohľadu technickej stránky nevenovali trochu viac pozorností. Na druhej strane som rád, že režisér sa nebál (aj keď len povrchne a občas „parodicky“) trochu ukázať, že ako rieši „podobné“ problémy Talianska vláda (na spôsob taliansky). Zaujímavý príbeh o realizácii vlastných snov, ale predovšetkým o imponovaní bývalej frajerky (v snahe získať ju naspäť). Po dlhšom čase jeden taký jednoduchší snímok v zozname filmov Netflixu, ktorý síce nie je prevratný, ale za to je viac-menej v poriadku. P.S.: Autentické obrazy a fotky sa už stávajú nutnou súčasťou u takýchto filmoch. Osobné hodnotenie: 73% (***) (05.01.2021)