Můj syn

Nikdy nepochopím, keď ten istý režisér sfilmuje svoj film znova s inými hercami a v inom prostredí. Je to ako keby som prepísala svoj román, iba zmenila určité pasáže a zasadila ho do iného prostredia. Nielen, že tým dehonestuje svoj predošlý film, ale sa sám strápňuje. Je to ako: aha, tak som to vylepšil! Tiež nechápem remakom filmov a seriálov, ktoré boli oveľa lepšie pôvodné, napr. juhokórejský Oldboy, švédsky Muži, ktorí nenávidia ženy, dánsky film Bratia, britský seriál Bron/Broen, britský seriál Broadchurch, a kopec iných filmov a seriálov. Ich znovunatočením ich urážajú, akoby pre nich neboli dosť dobré. Zažalovala by som ich z plagiátorstva! Ale keď ten istý režisér natočí dvakrát svoj trochu pozmenený film, tak z toho mi ide vybuchnúť hlava. Napriek tomu toto nebolo zlé. Ten z roku 2017. som nevidela. Bolo to výborne natočené, skvelá hudba, herci, aj prostredie. Ale mierna stupidita typu: obyčajný človek sa odrazu premení na agenta FBI, ktorý dokáže s jednou palicou a hasiacim prístrojom či čo to bolo, zneškodniť štyroch ľudí so zbraňami, a holými rukami zabiť človeka, ma podráždila. A stopy našiel priveľmi jednoducho. Inak by som možno dala aj štyri. (29.09.2021)

Docela bizárek si natočit film a za pár let si jej natočit znova aneb “rymejk vlastní tvorby na stejný způsob”, což? Problémem filmu však je, že po skončení divákovi hlavou proletí myšlenka, že film v něm nenechal vůbec žádný pocit, naopak je naprosto prázdný, ať už dějově, emočně, herecky či námětem i rozuzlením - jedno velké nic. Nezkušený divák film vpořádku ustojí, ale já osobně po skončení nemohu najít kladný důvod, proč by stálo za to jej vidět - jak už jsem řekl, film je zkrátka obrovské a prázdné nic. (06.06.2022)

Keď niečo natočí ten istý človek po 4 rokoch podľa toho istého scenára, tak nemôže dopadnúť inak ako rovnako. S výnimkou hercov. Tí boli v tejto britskej verzii oveľa lepší. Vo francúzskej Mélanie Laurent nerobila nič len plakala. A Guillaume Canet bol nepresvedčivý. Tu je to presne opačne, charaktery sú zahrané oveľa lepšie, čo však z toho, keď filmu chýba viac thrillerového nádychu alebo silnejšia dráma. Proste slabo napísaný scenár nevykúpi ani najlepší herec. (22.09.2021)

Carionovi asi jeblo, a tak natočil britský remake francúzskeho “My son”, ktorý vlastne vznikol ani nevedno prečo. Ako skutočne sa mi rozum pozastavuje nad tým, prečo jeden režisér natočí dva “rovnaké” filmy, ktoré sú vyskladané na rovnakých princípoch. Je zaujímavé sledovať improvizáciu mne osobne sympatického McAvoya, ktorý reční bez scenára, no od spojenia žánrov: drama-krimi, očakávam ďaleko viac. Úvod slušný, jadro ušlo, záver úplne odseknutý, akoby si so samotným snimkom už nikto nechcel dávať žiadna námahu. Hlavne, že sa niečo natočilo, čo tam pozom, že to nemá čo ponúknuť. (04.10.2021)

Dve najzaujímavejšie veci som sa dozvedel až po dopozeraní filmu. Prvá bola tá, že James McAvoy nedostal žiadny scenár a vedel len o najzakladanejších aspektov príbehu, teda takmer čistá improvizácia. Druhá bola tá, že Christian Carion (režisér, scenárista) natočil v roku 2017 originál a v roku 2021 si strihol svoj vlastný remake. A teraz k tomu čom som sa dozvedel pri sledovaní filmu. Celú dobu som mal pocit, že scenárista si zobral dovolenku. Skrz zistenie č. 1 sa ten pocit dá čiastočne ospravedlniť, ale postavy reagujú nelogicky a robia často strašné chujoviny. V príbehu sa rozohráva akási medzinárodná zápletka, ktorá je následne totálne odstavená na vedľajšiu koľaj. Prečo by sa niečo také malo odohrávať v nejako zapadákove, kde je všetko ako päsť na oko? Pár v zložení James McAvoy a Claire Foy si zaslúžil oveľa lepší scenár. Chápem, že to mohla byť pre nich zaujímavá skúsenosť, ale pre mňa ako diváka tuctová záležitosť zabitá podivným správaním postáv. (14.04.2022)