Konstantin Veliký

V pohode výprava, výborná hudba, ale inak je to len taká historická rozprávka. Hoci nemáme až tak veľa detailných informácií o Konštantínovi, určite vieme, že to bol človek pragmatik. Robil politicky a hlavne nábožensky čo sa mu hodilo. Na vládnutie v Rímskej ríši ideálne. Vzhľadom na to to nebol žiadny romantický hrdina, ako nám ho tu chcú tvorcovia ukázať. Naopak, počas svojho panovania nechal odstrániť svokra, dvoch švagrov a nakoniec aj vlastného syna a manželku. Pravoslávna cirkev ho dnes uznáva ako svätého, pretože dal voľnú ruku kresťanstvu a len preto sa k nemu vzhliada ako k dobrákovi od kosti. Film nemá s historickým vývojom nič spoločné, ale poteší obrazová forma. (12.02.2017)

Další heroicko-křesťanská sandálovka, která mě na jednu stranu potěšila tím, že přece jen trošku upozadila vyzdvihování křesťanského mučednictví a křesťanské víry, ale na druhou stranu mi zde chyběla šťáva, které měl třeba Ben Hur na rozdávání. A přitom výprava, kostýmy a choreografie bitev v ničem nezaostávaly za svými hollywoodskými bratříčky. Přesto nehodnotím ty dvě hodiny jako ztracený čas. 60% (24.01.2012)

Epický italský velkofilm o císaři Konstantinovi Velikém, který znovusjednotil říši po občanské válce a zrovnoprávnil křesťany s tehdejšími římskými kulty. Líbilo se mi to, i když musím uznat, že by neškodila trochu kratší délka, tak o 15 minut. Nicméně si myslím, že pro běžného diváka, který není obeznámen s krizí 4. století a systémem Augustů a Césarů a jejich střídáním to musí být trošku nepřehledné. (25.10.2014)

Usilovne premýšľam, prečo tento film dnes nemôže byť "cool", toľko je ale isté, že nemôže. Vytknúť sa mu dá predovšetkým to, že nemá "dušu". Tvorcovia síce ukončili svoje líčenie bitkou pri Milvijskom moste, teda Konštantínovým triumfom na západe (čím sa ale zároveň vyhli napr. tomu, aby prišiel rad aj na smutný koniec cisárovho manželstva s Faustou), a našli si tak záver, ktorý predstavuje určité vyvrcholenie deja, roly titulného hrdinu i Maxentia (=hlavného záporáka) sú však napísané tak, že im neveríme. A neveríme ani skupine polokomparzistov, ktorí sa v akejsi rovnošate a s komickým kývaním hlavami či rukami hrajú na senátorov. Samotná záverečná bitka je síce peknou jazdeckou prehliadkou, ale nejaké napätie neprináša. Rád by som sa úplne vyhol kritike historickej naivnosti filmu, ale "barbari" v podobe polonahých takmer polynézskych domorodcov ma bohužiaľ spoľahlivo vytáčajú; pokiaľ ide o Maximianov (otec Maxentia a Fausty) koniec, dožičili si filmári až príliš veľkú licenciu; senát v politike a vo výbere cisárov už zďaleka nehral takú rolu, aká nám je sugerovaná (čo bolo v prípade Konštantína aj naznačené, ale nie dosť výrazne: légie jednoducho chceli, aby po ich obľúbenom veliteľovi a cisárovi Constantiovi nastúpil jeho synček). Atď. Akú takú ľudskú a emotívnu stránku filmu zrejme úplne zámerne dodávajú až postavy Hadriana a Livie, ale aj tie sú akosi nedotiahnuté (a mimochodom, keby mi niekto dokázal povedať, načo to Livia vlastne zomrela, budem mu vďačný). Výber herca do hlavnej úlohy oceňujem, tak nejako by cum grano salis mohol Konštantín I. vyzerať a herec nebol ani obzvláštnym playboyom (alebo áno?). Aby som to skrátil: taliansky odvar starého Quo vadis? (1951) nemá zlú výpravu, nie je ani vyslovene nudný, ale dopláca na absenciu strhujúcejšieho príbehu (ktorý pre Quo vadis? samozrejme nedodal nik menší než romantik Sienkiewicz blahej pamäti) či aspoň charizmatickejšieho herca (pretože na Quo vadis? s ustinovským Neronom by sa človek nemohol vynadívať aj pri zlyhávaní dejovej a psychologickej stránky veci). Film sa síce nateraz (10. 10. 2010) vcelku drží (68 %), obávam sa však, že až sem nejakou náhodou vtrhnú davy militantných ateistov, ktorých rozzúria trochu naivne predstavení kresťania, či mladíkov, ktorí skomierajú pri pohľade na všetko, čo bolo natočené pred viac ako 10-15 rokmi a nemá grády Pána prsteňov, môže to s jeho percentážou ísť veľmi rýchlo dolu vodou. (A)historickú stránku filmu za seba odpúšťam a ak si ho ešte niekedy pozriem, bude to asi práve pre túto (a)historicitu, ale pre jeho mdlosť ho považujem len za priemer (***). (10.10.2010)

klasický zástupce historických filmů 60. let, který ani neurazí, ale ani nijak přílišně nepotěší. Bitvy obstojné, sice chyběla krev, ale dalo se to přežít. Děj plný zvratů, divných úmrtí, zrazování, intrik, politických blábolů a křesťanské agitky.. Často se tak film táhne, nudí, ale stejně to není na smrt.. příklad toho, jak filmaři przní dějiny :-) Ale stejně se to dá přežít a některé scény jsou hillarios (11.05.2010)