Reklama

Reklama

Bitva tří císařů, geniální stratég a spousta padlých. Bitva u Slavkova, nazývaná jako bitva tří císařů, se odehrála 2. prosince 1805 mezi vesnicemi Telnice a Tvarožná nedaleko Slavkova u Brna. Pro Francouze a celý svět je toto historické místo známé jako Austerlitz (podle Palackého vznikl tento název ze snahy převést do němčiny jméno obce Novosedlice). Slavná bitva pro Napoleona i Francii. O Napoleonovi byla natočená celá řada filmů. Jen Česká televize jich v posledních letech uvedla hned několik, např. čtyřdílnou minisérii Napoleon či film o jeho posledních letech na ostrově Elba. Poprvé uvádí slavný velkofilm Abela Gance Austerlitz, který natočil v roce 1960, a představuje Napoleona jako geniálního stratéga. Velkým světovým a především francouzským hvězdám vévodí mladičký a poměrně neznámý Pierre Mondy, který se později proslavil díky válečným komediím o sedmé rotě. Jeho Napoleon je oceňován kritikou i diváky. Velkolepá kostýmní podívaná byla natočena v Jugoslávii za podpory jugoslávské armády. (Česká televize)

(více)

Recenze (32)

Crocuta 

všechny recenze uživatele

Obstojný snímek s výborným představitelem v titulní roli. Neurazí, ale fanoušky filmů s touto tématikou rozhodně ani nenadchne. V závěrečných bitevních sekvencích bije do očí jejich převážně studiová výprava, do realističnosti a dynamiky vynikajících Bondarčukových napoleonských opusů má "Austerlitz" opravdu hodně daleko a Pierre Mondy, jenž hraje jako o život to ani při vší své přesvědčivosti bohužel nevytrhne. ()

vesper001 

všechny recenze uživatele

Pierra Mondyho jsem zaznamenala jako úlisného poldu, který otravuje Alaina Delona v Bojovníkovi a v roli historického bojovníka, který sice vyhrál u Slavkova, ale nakonec ho porazily vlastní ambice, mě ohromil. Jeho Napoleon není žádný bůh sexu jako třeba Marlon Brando v Désirée, zato je vážně podobný idealizovaným, ale přitažlivým portrétům od Jacquese-Louise Davida. Rozvleklý děj – přes hodinu se mluví o bitvě, plánuje se bitva, chystá se bitva a nakonec se ta slavná bitva spíš prokecá než vybojuje – zachraňuje přehlídka hvězdného nebe: zabliká tu Jean Marais, Vittorio De Sica nebo Jean-Louis Trintignant, pro mě ale nejvíc zářil Orson Welles jako vynálezce Robert Fulton a Claudia Cardinale v roli Napoleonovy krásné sestry Pauline, která mimochodem vždycky byla i mou nejoblíbenější členkou Bonapartovic famiglie. Na tomhle jsme se náhodou s císařem shodli. :) ()

Reklama

Anderton 

všechny recenze uživatele

Abel Gance sa rád venoval jednej látke dvakrát, a tak sme sa dočkali dvakrát spracovania filmu Žalujem! a dvakrát Napoleona. Pričom ten prvý Napoleon sa výrazne od toho druhého líši a bohužiaľ je aj lepší. Film z roku 1960 akoby trpel nižším rozpočtom, prvé dve tretiny pôsobia akoby divák sedel v divadle a pri bitke pri Slavkove sme často svedkami exteriérových záberov nakrútených v štúdiu a ani samotná bitka už dnes dych nikomu nevyrazí. Častokrát som sa v nej nevedel predovšetkým vďaka strihu zorientovať. Pokiaľ chcete vidieť skutočný megafilm o Napoleonovi, pozrite si Bondarčukov film Waterloo. Napoleon v podaní Pierrea Mondyho bol po celý čas tak uvrešťaný a rozčúlený, že mi z neho bude týždeň dunieť v hlave. ()

Arsenal83 

všechny recenze uživatele

Kostýmami a výpravou skvele dielko. Najviac sa ale vyníma fantastický výkon Pierra Mondyho, ktorý si postavu Napoleona musel priam detailne naštudovať. A 22 ročná Claudia Cardinale sa na obrazovke krásne vyníma, škoda, že len vo vedľajšej roli. Chybou filmu je zbytočné mrhanie časom na Napoleonove avantúry, ktoré nemajú s udalosťami vedúcimi k bitke pri Slavkove nič spoločné. Rovnako nerozumiem, prečo bol akt korunovácie za cisára preskočený a zmienený len slovom. Ďalšími chybami, tentokrát historickými, bola údajná korunovácia pápežom (nikdy neprebehla), Napoleonova nerozhodnosť, či sa má stať cisárom (nikto ho k tomu nemusel prehovárať), či pápežovo vyjadrenie Napoleonovi do očí, že je komediant a tragéd (absolútne nepravdepodobné). ()

pakobylka 

všechny recenze uživatele

Kostýmní drama plné intrik a zákulisních her, přičemž Napoleon Bonaparte jakoby byl spíše jejich obětí nežli strůjcem. Neboť vojevůdce - malý vzrůstem, leč velký duchem - se v dobách míru projevuje poněkud neuroticky a zbytečně sebou nechává manipulovat. Zato na bitevním poli - mezi svými vojáky, se cítí jako ryba ve vodě. Bohužel jeho schopnosti můžete plně ocenit až v samotném závěru, byť vyobrazená bitva se vyznačuje poněkud chaotickým zpracováním. Její výsledek je historicky doložený, tudíž očekávaný, leč z filmařského hlediska - stejně jako všechny předchozí scény - ne zcela uspokojivý. Slabší 3* ()

Galerie (10)

Reklama

Reklama