Sekai no čúšin de, ai wo sakebu

Tichý, pokorný, křehký, prostý, smutný, tragický, ale přesto - a tím pádem - neobyčejně krásný, silný, dojímavý, plný něhy a slovy nevyjadřitelných emocí. Vzpomínky plné barev a slunce, přítomnost rozpitá v dešti a šeru... Ano, i já jsem několikrát nedokázal udržet slzy. Kdo alespoň jednou v životě opravdu miloval, ten pochopí... Film s duší, film z lásky. 100% bez uzardění. (10.08.2009)

Začněme, že jsem už viděl lepší japonské filmy. Třeba takový Heavenly Forest nebo A Song to the Sun jsou, pokud hovoříme o melodramatech, podle mě lepší. Ve filmu "Vykřikne láska v srdci světa" je mi příjemné emocionální "netlačení na pilu". Volně plynoucí film (samozřejmě výborně vizuálně a a atmoférově vytvořený - "zarámovat" dějovou linii filmu tajfuny je poměrně neobvyklé). Zajímavý příběh o muži, který si po sedmnácti letech pouští kazety namluvené svojí první láskou. Prochází místy, na kterých byli spolu a vzpomíná. Příběh o duši, která došla svého klidu trochu později, než mohla dojít. A o životě s otevřeným koncem. Přestože něco schází, abych mohl tento film zařadit mezi své nejoblíběnější (nedokážu definovat co), je to stále solidní nadprůměr. Čtyři * a 75 procent. ■ Potěšil mě další film s hercem Mirai Moriyama (zaujal už epizodní rolí ve Fish Story). Líbila se mi Masami Nagasawa (naopak nezaujala Kō Shibasaki). A Tsutomu Yamazaki se ve svých sedmdesáti letech (a po druhém shlédnutém filmu s ním) stává mým docela oblíbeným hercem :). (23.09.2010)

Jukisadovy patrí obrovská poklona za komorné spracovanie, za tie rôznorodé pocity lásky a straty, ktoré s citom a s poetikou dokázal preniesť na filmové plátno aj na diváka. Jednoduchý príbeh pripomína skôr kórejský, než japonský film. Ale významy obsiahnuté v obrazoch majú v sebe vážnosť, väčšiu úprimnosť a emocionálne vydierajú len sporadicky a aj to záleží na vás, či sa necháte, alebo nie. Film netlačí na diváka, je to príbeh o spomienkach a vyrovnaní sa s minulosťou. Je to o kroku dopredu. A každý kto zažil niečo podobné si pridá jednu hviezdu. Inak, objektívne je to na 4, ale toľko krásy a pozitívnych pocitov, plných smútku som dlho nevidel. Príbeh pohladil dušu a motív z nahrávkami bol využitý stopercentne. Pre mňa krásny film. A do Masami Nagasawa som sa zaľúbil. (05.08.2014)

V subžánri tragická romantika absolútny top. Film o citoch a pocitoch, tematicky veľmi podobný kórejskému ....ing. Na rozdiel od ...ing je však Sekai no chushin omnoho menej farebnejší a formálne vyčačkaný, je civilnejší a menej uhladený. Práve to divákovi umožní vžiť sa do príbehu, akoby v ňom vlastne sám bol a omnoho intenzívnejšie prežívať s postavami štastné i smutné chvíle. Sekai no Chushin obsahuje niekoľko absolútne geniálnych scén, pri ktorých neostane žiadne oko suché a ktoré mi asi ostanú veľmi dlho v pamäti. Okrem toho je prešpikovaný jemnými detailami, na ktoré si treba dávať pozor, aby ste na záver pred režisérom dali klobúk dole ako perfektne všetky tieto detaily a detailíky sedia a dotvárajú celkovú atmosféru filmu. Film však stojí a padá na hercoch, či už dospelých (opäť raz výborná Kou "Mitsuko" Shibasaki a jeden z Kitamurovcov Takao Osawa) alebo mladistvých ako aj na tom, že je spracovaný ázijským spôsobom, tj. romantika bez akéjkoľvek telesnosti, i keď erotická atmosféra sa tu občas mihne. Takisto je tento film podľa môjho názoru prostý citového vydierania nad prípustnú mieru, čo pri takom námete vôbec nie je samozrejmosťou. Na záver rada cynikom- nepozerať lebo prídete na to, že ste vlastne citlivky 10/10 (08.02.2006)

Neobvykle smutný príbeh o vyrovnávaní sa so stratou blízkeho človeka a následnej schopnosti žiť ďalej bez výčitiek voči tomu druhému. Prelínajú sa tu dve roviny ostro kontrastujúce, kde jedna je naplnená nežnou láskou dvoch mladých nepoznačených ľudí nemajúcich čo stratiť a omnoho menej farbistého a naivného sveta ranených duší, ktoré vyfarbil do siva sám život so svojími úskaliami. Je to taká variácia na Christmas in august, My live without me a Il mare v smutnom kabáte, kombinujúc všetko čo na nich bolo dobré . Len musím zase raz smutne skonštatovať, že sa nejedná o nič preborné len o využitie osvedčených princípov, len ma mrzí, že túto vetu som na konci môjho komentára musel už po ntý krát vysloviť pri Ázijskej produkcii. 4,5* (28.01.2007)