Sedm mečů

Řekl bych, že tento akční snímek Jižní Korea/Hong Kong neúspěšně kopíruje hodně úspěšný film režiséra Akira Kurosawa Sedm samurajů z roku 1954. Ovšem snímek Akira Kurosawa má oproti tomuto plytkému akčnímu filmu z Hong Kongu hlubší myšlenku a zařazuje jej na rozdíl od tohoto do skupiny inteligentních filmů. Ostatně není to první pokus o zcizení námětu a scénáře. Další pokus se zapůjčeným scénářem bez patřičných práv si dovolil v roce 1960 režisér John Sturges, když natočil Sedm statečných. V případě Sedmi statečných to ovšem na rozdíl od Sedmi mečů dopadlo nanejvýš úspěšně, i když Sedm statečných se zcela jistě nedá porovnávat s oduševnělým částečně psychologickým dílem Akira Kurosawa. V případě Sedmi mečů se tedy jedná o typicky jednoduchý akční film tržního hospodářství Hong Kongu, který je zaměřený především na uchvacující akční scény bez ducha pro jednoduchého diváka s popcornem na klíně. Názorná ukázka toho, že ani nadměrný projekční čas nezvýší hodnotu filmu, jak si možná někteří tvůrci myslí. (05.12.2008)

Je to mierne nadpriemerný historický film. Má celkom dobrý príbeh o niekoľkých výborných bojovníkoch, ktorí spoja sily, aby ochránili svoju dedinu pred armádou zabijakov, ktorá si zarába zabíjaním ľudí ovládajúcich bojové umenia. Spracovanie je ale iba priemerné, film je zbytočne moc dlhý, má pomalšie tempo a viacero zbytočných scén, ale aj tak som sa po celú dobu nenudil. Prvá hodina a pol nie je ničím výraznejšie výnimočná, ale dobre sa na ňu pozerá, no potom sa to už zhorší a dejovo to prestane byť zaujímavé a už ide len o čakanie na koniec. Akcie nie je málo, ale je iba priemerná. Takmer vždy sa jedná o hromadné akcie s desiatkami bojovníkov, nájde sa v nich viacero dobrých nápadov a ani choreografia nie je zlá, ale akcia ma sklamala po vizuálnej stránke, miestami je neprehľadná a pôsobí dosť zmätočne. A sklamalo ma aj využitie Donnieho Yena, ktorý sa vo filme prvýkrát ukáže až po štyridsiatich minútach, ale aj tak takmer nič nepredvedie, až v úplnom závere už konečne dostane svoj priestor. Najviac sa mi páči akcia v stodole a spomínaný záver, aj ked´ na Yena je to podpriemer. Herecké obsadenie je celkom dobré, ale najviac priestoru tu majú menej zaujímaví herci. Donnie Yen má veľmi zvláštnu postavu a málo priestoru a záporáci ma skôr sklamali. Nesklamala ma jedine Charlie Yeung. Réžia tiež nie je moc dobrá, hlavne akčné scény sú horšie zvládnuté a technická stránka je skôr priemer. A ani prostredie filmu ma výraznejšie nezaujalo. Sedem mečov patrí medzi horšie ázijské historické filmy. Nie je to zlý film, určite neľutujem, že som si ho pozrel, ale nemá žiadny výraznejší klad, takže je prakticky len na jedno pozretie. Objektívna kvalita filmu- 60%, film sa páči mne na 62%. (12.02.2011)

Filmová legenda natočená v podobnom duchu ako Klan lietajúcich dýk, Hrdina či Tyger a Drak. Už po prvých scénach vám bude jasné, na čom bude film stavať. Bojové scény, pri ktorých lietajú odseknuté ruky, nohy, hlavy a ine časti tiel. Šermiarske scény sú dokonalo prevedené a záverečný a vrcholový súboj vyráža dych nielen svojím prevedení, ale i prostredím v ktorom sa odohráva (úzka ulička). Obrovská slabina filmu je v strihu. Práve necitlivý prístup k tejto časti filmárskeho umenia bol dôvod, že som sa niekedy v strede filmu stratil a dlho som sa vracal späť do deja. Čo ma priviedlo k druhej veľkej slabine, príbehu. Príbeh je veľmi komplikovaný a dlho sa nič nedeje. Vo filme sú vypichnuté absolútne nepodstatné časti na úkor tích, ktoré posúvajú dej ďalej (nečudo keď musel byť film zostrihaný takmer o polovicu pôvodného času). Tretia slabina je hudobný doprovod, ktorý sa vôbec nehodil ani do prostredia Číny ani do žánru filmu. Burácanie orchestra by som zamenil za klasický čínsky hudobný motív. Celkovo film na slabé 3*. Pre mňa osobné sklamanie, očakával som od toho viac. (20.09.2010)

Sympatický guláš, z ktorého vytŕča, že bol urobený pre peniaze... Nie je to zlé, ale občas je to chaos. Tsui Hark je legenda – naposledy som od neho videl VTEDY V ČÍNE 5 a bol to lepší film. Meče potešia hlavne súbojmi vo finále, inak je to rutina, ktorá poteší zarytých fanúšikov... (07.01.2009)

Tsui Hark si prichystal veľkolepý návrat. Sedem mečov síce nie je veľmi pozoruhodný film a za rok sa podobných filmov na východe spraví minimálne desať, ale aj napriek tomu je tento film trocha iný. Hark je jeden z klasických akčných režisérov, ktorý prechádzal od gangsteriek , cez komédie až po historické veľkofilmy. A aj keď tomuto filmu by sa dalo veľa vecí vytknúť, je to zbytočné, pretože aj keď ma počas sledovania napadlo strašne veľa vecí, ktoré tento film vyslovene kazia, po do pozeraní si nedokážem spomenúť ani na jednu. V hlave mám neskutočne dobre natočené bojové scény, na ktoré je radosť pozerať, veľkolepé finále, alebo súboj v dedine sú dych berúce. Ale nie je to len hlúpy akčný film. Dalo by sa povedať, že má aj krásne emocionálne zázemie a aj keď sa miestami môžete v postavách strácať, rozhodne by som to nevyčítal filmu, ale vašej nepozornosti. Čo sa týka technickej stránky, kostýmy, kamera a hudba sú fantastické. Ale o čo tu ide sú meče. Ak už máte možnosť zoznámiť sa s nejakým mečom tak to predstavenie stojí zato, pretože každý zo 7 mečov je špecifický a niečim výnimočný. Doslova to volá po ďalšom pokračovaní, alebo aspoň po predĺženej verzií, lebo mi to prišlo ako keby ukrátené o niektoré scény. Rozhodne film, ktorý ma potešil a ktorý je typický Harkovský a tak to mám rád. (02.04.2009)