Rolling Stones

The Rolling Stones. Kto by o nich nepočul. Moje prvé koncertné stretnutie s 'válajúcimi kameňmi' dopadlo naozaj skvelo. Jagger a spol a ich exhibicionistické a bláznivé pojatie rock 'n' rollu mi ale, okrem pár piesní, nikdy nezačalo tak výrazne evokovať v mojom hudobnom centre, aby som sa stal čo len najmenším fanúšikom tejto kapely. Po tejto koncertnej extáze však začínam seriózne uvažovať o tom, že pri možnosti zúčastniť sa ich koncertu v nejakej rozumnej blízkosti, by som túto možnosť veľmi rád využil. Nie ako fanúšik tejto kapely, ale ako fanúšik hudby. Potešenie z hudby a z energie, ktorú pri tomto koncerte táto partia zo seba vydáva, je neskutočné už pri sledovaní pred televíznou obrazovkou; neviem si predstaviť ako by som šalel priamo na koncerte. Mick Jagger je neuveriteľne šialený zabávač a potešila aj zaujímavá zmes hudobných hostí. Po technickej stránke je tento dokument zaujímavým spestrením obyčajných koncertov. Nasnímanie je dokonalé, práca s kamerou lahodiaca. Po vecnej stránke však veľa zázrakov nečakajte. Dokumentárna stránka filmu obsahuje len zopár vsunutých starých rozhovorov vytiahnutých z archívu, ktoré sú síce zaujímavé, ale mohlo ich byť viac. Film sa kľudne mohol rozrásť na trojhodinový maratón a aspoň hodinku sa mohol Martin povenovať faktom, či zaujímavostiam z ich osobného života. 46ročná história kapely by určite mala čo ponúknuť, obzvlášť jej neznalcom. 85%. (17.05.2009)

dvě hodnocení. 1. po filmařský stránce jasná pětka (hvězd), jednička (podle, když by se to hodnotilo jako na vysvědčení). Že je Marty vynikajicí filmař ví každej, takže i tento portrét je bezchybnej a nelze mu nic vytknout. 2. Na druhý straně koukat dvě hodiny ty zmuchlaný tváře v detailech to je jen pro masochisty. (20.02.2010)

Občas si zaválím s kameny, ale existuje mnoho kapel, které poslouchám raději a častěji. Přesto chovám k těmto "nesmrtelným" pardálům jistou úctu a tak jsem doufal, že jim to slavný Scorsese moc nezkazí nějakým velkým uměním. Nezkazil, protože nebylo co. Koncert to byl totiž průměrný, černobílého vzpomínání zase tak moc nebylo a já určitě nejsem takový fanda, aby ze mne padaly hvězdy za každé Mickovo zavrtění zadnicí. Pokud tedy něco zůstane v mé děravé paměti, tak to budou zoufalé režisérovy žádosti o předání playlistu, protože to bylo hodně zábavné. (17.03.2015)

,,AKO BUDE PUBLIKUM REAGOVAŤ NA VŠETKY TIE KAMERY? __ Videl som to, ale koncerty, TV noviny a rôzne súťaže nehodnotím a označiť tento výtvor za dokumentárny nie je na mieste, pokiaľ za ne nepovažuje niekoľko archívnych vsuviek, ktoré z dvojhodinovej stopáže zaberú asi niečo cez desať minút. Inak RS nepočúvam a z toho čo odspievali som okrem pár songov zo záveru nič nepoznal, no nepopieram, že sa jedná o hodnotnú muziku. Každý je tak starý ako sa cíti, čo o tejto štvorke určite platí, no pri pohľade na prepoteného, poskakujúceho Jaggera som si kládol otázku, či už nie je na podobné kúsky pristarý a nemal by svoju aktivitu predsa len krotiť. Scorsese napriek tomu, že do poslednej chvíle nepoznal playlist ukočíroval všetko s jemu vlastným prehľadom a celkovo je zo záznamu badateľná veľká profesionalita akou sa môže pochváliť len máloktorý koncert. Richards a Wood (podobá sa na jedného známeho) je dvojka na pohľadanie. (136. komentár) (27.06.2011)

Asi jako většina lidí zde jsem čekal více té dokumentární stránky, ale na druhou stranu - nic nového by asi řečeno nebylo, protože o Stounech bylo za těch skoro 50 let řečeno snad vše. Takže nezbývá než si užít parádní koncert plný skvělých hostů. Ale přecijen na 5 hvězdiček je to málo, pokud člověk hodnotí objektivně film a ne samotný výkon Stounů. (17.04.2011)