Železná díra

[IFF 2011, Bratislava] 50 min. je strašne málo a v momente kedy má dojsť do tuhého, nastane koniec. Neviem prečo sa to utlo tak skoro, ale faktom ostáva, že "živé" zaznamenanie výpravy 5-člennej expedície po skalnatých previsoch, strmých vodopádoch a zarastených "bushoch" má žeravé emocionálne jadro. Pulzuje v telách odvážlivcov pre ktorých nevypočítateľné sopečné koryto "Trou de Fer" nie je varovnou výstrahou, ale veľkou výzvou. Poháňa ich kupredu, zvýhodňuje ich v zápolení s vegetáciou, je stavebným kameňom úspechu. Potvrdzuje, že pokiaľ niečo veľmi chceme, tak sa to za prispenia/súznenia mikro (agilita, vôľa, zápal) a makro (štastie, prostredie, interferovanie ľudským faktorom) aspektov dosiahnuť dá. Miroslav Dušek, Jaroslav Holeček, Natália Borecká, Pavol Barabáš, Martin Chroumal-gratulujem a smekám. (14.11.2011)

Už delší dobu mám sen se na Reunion někdy podívat, vožrat se s negrama a pak zdolat 2 hlavní kopce (Piton des Neiges a Piton de la Fournaise) ale do té ďoury bych teda nevlezl.)) 14 mrtvých z 10ti expedic mluví za vše. Tak klobouk dolů za to že tam nepochcípali a dovezli nádherný záběry abysme si mohli kvalitně vyhonit. Jinak přimej let z Paříže je lambáda, teď jen pobodat pár důchodců a valíme. (11.01.2012)

Členom tejto expedície patrí môj obrovský obdiv. To, čo dokázali v kaňone je až neuveriteľné. Počas celého filmu som to sledovala so zatajeným dychom, avšak na konci som sa nemohla ubrániť dojatiu a prežívala nesmierne šťastie s nimi. Barabáš je moja srdcovka a všetky jeho filmy sú zážitkom, ale tento bol (až neskutočne) strhujúci a len tak ľahko mi z hlavy určite nevyfučí... (29.12.2011)

Niečo podobné ako v prípade Tepuy - Cesta do hlbín Zeme, aj keď tento dokument nemá tak silnú atmosféru. Zábery a dramatická výprava do málo prebádaných území našej planéty sú však famózne a tradične barabášovsky vysokokvalitne spracované. Pritom ide určite ťažko točiť kvalitné zábery, keď sa neustále musíte sústreďovať na neurobenie chýb pri fyzicky náročnom zostupe. Dokument ubehol ani voda, čo sa mi napr. pri 'etno'barabášovkách takmer nestáva. Netušil som dve veci: že už existuje aj také 'zamestanie' ako kaňonista a že obrie vodopády sa nenachádzajú len niekde vo vnútrozemskej pevnine ale aj na tak malom (a dovolenkovom) ostrove, akým je Reunión (nevem preto, čo pri tagoch robí 'Madagaskar'). Opäť pri barabášovkách chválim doprevádzajúci komentár. (09.08.2019)

Môj obdiv nielen k úžasnej prírode,ale aj k obdivuhodným ľudom,ktorí neváhajú riskovať vlastný život,aby našli,pokorili,spoznali a prekonali samých seba.Režisér,kameraman a aj kaňonista Palo Barabáš približuje miesta,ktoré nemáme, ako obyčajní ľudia šancu vidieť.To množstvo odrenín a bolačiek zo zostupu do Železnej diery nezávidím,no pohľad a hlavne víťazstvo nad sebou samým,to závidím. (02.12.2011)