Reklama

Reklama

Krvavý chomout

  • angličtina Bloody Yoke (festivalový název)
všechny plakáty

Obsahy(1)

Dokument byl natočen v dubnu 1995 v okupovaném Čečensku a zobrazuje nevídané utrpení nevinných civilistů. Snímek začíná připomínkou protirežimních rebelií v Novočerkassu (Chruščovův masakr v 60. letech) a končí záběry ze současného Ingušska a Dagestánu, potenciálních cílů ruské agrese. Nejotřesnější záběry natočil štáb ve vesnici Samaški, kde ruská armáda trestala za údajný odpor znásilňováním, rabováním a upalováním. Pokusy o kontakt se samotnými ruskými vojáky vesměs selhaly, na kameru nechtěli vypovídat. Dokument rovněž zpochybňuje mýtus prezidenta Džochara Dudajeva, o kterém jsou všichni přesvědčeni, že svůj národ zradil. Tato přímá reportáž z místa genocidy koriguje oficiální propagandu ruských médií. (Jeden svět)

(více)

Recenze (4)

Radko 

všechny recenze uživatele

Dokument, nakrútený počas prvej čečenskej vojny za nezávislosť (1994-1996), ukazuje strádanie civilného obyvateľstva. Ruské vojsko podľa očitých svedectiev nemilosrdne likviduje civilov, čím ich konanie pripomína genocídu. Nemilosrdná likvidácia a spálenie archívov, knižníc a múzeí v Groznom (hlavnom meste Čečny) naozaj svedčí o cielenej snahe o potlačenie národného povedomia ťažko skúšaného islamského kaukazského národa. Mladí chlapci sú však nemilosrdne odhodlaní do boja proti ruskej armáde. Film trochu narúša opakovanie výpovedí, i keď cieľom bolo zobraziť hrôzy civilov uprostred bojov, ponosy a svedectvá sa viacmenej opakujú. Bedákanie je potom tak trochu na úkor prezentovaných faktov o samotnom Čečensku, ktorých je tak akosi pomenej. 50% P. S. Hoci napokon Čečensko doposiaľ nevybojovalo úplnú nezávislosť a stále ostáva autonómnou ruskou republikou, tak oproti roku 1989 sa počet obyvateľov znížil v dôsledku bojov asi o tretinu. Dnes je priemerný vek v Čečensku 22 rokov. A ktovie, kam by napokon samostatné Čečensko politicky smerovalo. Pretože jeho vyhlásenú nezávislosť (štát sa volal Čečenská republika Ičkerija v rokoch: 1991-1999 s prestávkou v 1994-6) so samostatnou menou čečenským naxarom, uznal len jediný štát na svete - Afganistán pod vládou extrémne islamistického Talibanu. ()

Marze 

všechny recenze uživatele

Dokument v němž obyvatelé Čečny s emocemi popisují válečné zločiny na civilních obyvatelích ruskými vojáky. Statisticky je v populaci 5% psychopatů a 30% odpovídajících psychiatrické diagnóze. Na druhou stranu pozdější nabytí svobody muslimských zemí jako Irák, Afghánistán, Sýrie, Lybie apod. vedly y k ještě větší válce. ()

Marek1991 

všechny recenze uživatele

Rozpad zväzku krajín bývalého Sovietskeho zväzu bol katastrofou a nehovorím to ako priaznivec bývalého režimu, ale ako človek ktorý si uvedomuje, že tie štáty mali spolu aj naďalej spolupracovať napríklad vo zväzku Spoločenstva nezávislých štátov, ktoré malo vzniknúť skôr a malo mať väčší spojovací charakter, to by nemuseli vznikať iné spojenectvá, teda napríklad ani dnešná Eurázijská únia. Gorbačov to nezvládol a rovnako tak aj Jeľcin, za ktorého vlády sa toho zničilo veľmi veľa a čas, počas ktorého sa mohlo vyjednávať sa premrhal a namiesto toho sa zasiahlo silou, keď už bolo napätie na hraniciach. Ruské jednotky tam páchali zverstvá, ktoré sa nedajú len tak ľahko zabudnúť, vlastne tento dokument je ich plný, aj keď je pravda, že väčšina sú to reči, ktoré tam dokladá len málo dôkazov, ale nepochybujem, že sa mnohé z nich diali z rôznych dôvodov a je mi z toho smutno, tiež aj z toho, čo nasledovalo neskôr v podobe ďalšej vojny a teroristických útokov na Rusov, či zapojenia zahraničných bojovníkov. Tento dokument nejde na koreň veci a je jednostranný a keby to bol jeden z minima protiruských naladených, tak by sa dal brať aj lepšie ako svedectvo druhej strany, no silnejšia kampaň proti Rusku mnohých ešte zradikalizovala, navyše mnohí Česi a Slováci sú z historických dôvodov v poslednej dobe dosť protirusky naladení, v Česku asi viac, takže veľmi výpovedné to nebolo. Táto vojna v podstate aj tak skončila porážkou Ruska, takže sa nedá považovať za nejakú zmysluplnú ani z tohto hľadiska, nie ešte z obranného. Proste keď sa začalo s delením až do krajnej miery, že niektoré krajiny sa neskôr stali prozápadné, tak mali rátať s tým, že to budú chcieť aj Čečenci a nedá sa uplatňovať na Lotyšsko, či Turkménsko iný meter ako na Čečensko a to majú Rusi ešte šťastie s inými republikami v centre krajiny. Chaos vyústil v túto vojnu, ktorá podľa slov niektorých v dokumente priniesla Čečencom viac utrpenia než stalinistické vysídľovanie, či nacistické okupovanie, aj keď je pravda, že oni páchali podobné zverstvá a štýl ich vojny bol jedným z mnohých dôvodov, prečo sa Rusi uchýlili k často nezmyselným plošným útokom. Čečenská túžba po údajnej slobode bola dosť mylná, najmä dnes pod Kadyrovom sa ukazuje, že tá republika v Rusku prosperuje a svojho času ako samostatná bola dosť neživotaschopná až nebezpečná pre samotné Rusko, ale zverstvá samotných Rusov sa im neraz vrátili, takže plno zlého na oboch stranách v ďalšej nezmyslenej vojne, kde dosť zaujato v tomto dokumente rozobrali tento konflikt len na tom zlom, čo páchali Rusi, čo je dosť málo v kontaxte, lebo aj druhá strana by mohla argumentovať mnohým, pretože aj keď tá vojna ešte nebola v čase nejakého skvelého pokrytia planéty internetom, je mnoho záznamov tých zverstiev aj druhej strany. Je to smutné, mohlo sa to vyvíjať rôzne a dobre, išlo to zle, nenašlo to východiská v mnohom, bude sa to brať zrejme oprávnene ako chybná Rusmi vedená vojna, ktorá mala veľa chýb pred jej vznikom, počas nej a aj po nej, čím si Rusi spôsobili zrejme aj mnoho z odvetných akcií, škoda a hrôza. () (méně) (více)

Ten Druhy 

všechny recenze uživatele

"Do okna strčili samopaly a hovorili, tu sú bojovníci! Hneď sme kričali: sme tu samé ženy, počkajte, čo to robíte? Ale oni rovno hovorili, pre nás to nie je rozdiel..." Povedala jedna pani, ktorú oslovili autori dokumentu a vzápätí dodala: ".... a okamžite zastreli môjho otca." Druhá pani v rozhovore o ruských vojakoch povedala: "Oni mi v náručí zabili dievčatko a odrezali jej hlavu." Je zvláštne, že ju ušetrili. Netvrdím však, že mala bujnú fantáziu, hovorila len o tom čo počula, možno aj videla. Dnes je zrejmé, pre koho sú tieto brutálne postupy typické. Veľa slov a málo obrazov i dôkazov. Nechcem bagatelizovať tragédiu vojny, ale výpovedná hodnota takýchto vyjadrení sa blíži k nule. Dokument je poznačený časom vzniku (1995), vtedy sa naše národy ešte len vymanili spod ruského vplyvu, no spomienka na sovietske jarmo bola stále živá. Z tohto hľadiska je ľudská averzia pochopiteľná, ale nie jednostrannosť dokumentu. Udalosti, ktoré potom nastali, vrhli na to iné svetlo. Čas je v tomto prípade spravodlivý sudca ()

Reklama

Reklama