Richard Müller: Nepoznaný

Tak z tohto materiálu sa dalo vyťažiť viac, respektíve o Mullerovi by sa dalo nakrútiť 10 dokumentov a každý by bol o jednej téme. Tu je to všetko dokopy a je to potom značne povrchné. Choroba je iba načrtnutá a radšej vysvetlená psychiatričkou, aby sme vedeli, čo to Richard má. Archívne zábery potešia, ale zároveň vzbudia chuť vidieť nejaký komplexnejší dokument o vzostupe v 80. rokoch. Podobne je to aj so ženami, tam by sa zase viac žiadalo okrem dlhodobejších vzťahov zaoberať aj búrlivým životom na turné, pričom Bittová iba na kameru spomenie, ako to asi vyzeralo. Mnohých ale možno tento prístup, od každého niečo, uspokojí viac a bude mať svoju pravdu. Pre mňa Muller ostáva stále Nespoznaný. (08.09.2017)

Remo ma jednoznačne presvedčil o tom, že Müller má o čom rozprávať. Následne však po každej sfére jeho života iba skĺzol, veľmi zľahka podryl iba tú o jeho chorobe. Ja poznám Richardové piesne, nie jeho samého a tak to bolo pre mňa značne mätúce. Čakala som od filmu presne opačný efekt. Jediné, čo bolo konzistentné, bola chladná, miestami až beznádejná atmosféra. Inak sa skákalo rôzne od jeho vzostupu, cez jeho osudové ženy až po jeho chorobu. Každá časť by vystačila na jeden samotný dokument a tak je tento 90 minútový pokus trochu zúfalý. Režisér vytvoril viac otázok, než odpovedí. Chcem o Rišovi vedieť viac! (31.10.2017)

Úvodné komentáre na hovno a akoby z iného filmu. Alebo ich tam dal Remo naschvál? Celý priebeh potom rovnakou mierou pútavý aj nepríjemný, finále mrazivé - to zredukovanie ľudskej bytosti na zdroj príjmu a spoločenskej prestíže nie je nič nové pod slnkom, tu prítomná miera obludnosti ale obávam sa nemá obdoby! Vycicajú ho, naoko oplačú a budú z neho ešte hodnú chvíľu v rôznych formách ďalej prosperovať. S pocitom, že pre neho robili a urobili maximum a že to za zásluhy. (17.09.2017)

Šíleně trpící absencí popisek zúčastněných účinkujících a blízkých známých, včetně letopočtů konkrétních flashbacků, tohohle, jinak výjimečného člověka! Jinak velmi zajímavá kamera a pohledy do zákulisí na rýšův troskoidní stav. Špatně nazvučené dialogy pak celou zajímavost pohřbily dokonale.... 70 % pro tohohle mého oblíbeného interpreta (05.09.2017)

Ráno čo ráno chodia tisíce z ľudí do otravnej, blbej práce. Takýto spôsob prežívania sa skôr či neskôr prejaví v tvári i správaní. Jednoducho, ak človeka niečo nebaví a otravuje, tvár churavie a výraz naštvaného zúfalstva je častým spoločníkom spolucestujúcich v raňajšej hromadnej doprave. Práve tak RM. Hýrivú a tvorivým potenciálom naplnenú mladosť populárneho speváka a textára vystriedal apatický mámvpučizmus, mlčanie a otravná nálada. Spievať spieva, veď čo by iné robil, no elán a nadšenie sú fuč. Veselé drogy vystriedali posmutnelé psychofarmaká a zdanlivo to vyzerá na úpadok. Ale nie je. Vidieť liknavý prístup i nechuť k práci s vedomím, že robiť by sa (asi) malo. Ale zintrovertnenie a prechod od hurónskeho smiechu k tichu nemusí byť degeneráciou. Možno len snahou o prechod do ústrania. Len to, čo ľudia neriešia často u seba a svojich známych (otrávenosť robotou, do ktorej sa z existenčných dôvodov musí chodiť), riešia u populárneho speváka. Portrét je neveľmi veselý, no o to úprimnejší, snáď aj pravdivejší. (04.11.2017)