Neznámá bitva

Válečné filmy Rusové umí a úvodní útok svou urputností, syrovostí a reálností připomněl Spielbergova Vojína Ryana i s jednou "vykradenou" scénou z něj. Vypadalo to na klasický průběh, jenže pak přišlo něco, co v mých očích povyššuje film na vyšší level. Ukázala se stará pravda, že komunisti jsou jen lidé s vymytýma mozkama a že Rusům na lidském životě nikdy moc nezáleželo - Nas mnogo!!! (31.08.2020)

Podľa poviedky sovietskeho spisovateľa Viačeslava Kondratieva „Vykúpenie krvou“ bol sfilmovaný tento výborný film. V skutočnosti z bitky o Ržev ide o malú jednodňovú epizódu v bitke o dedinku Ovsjannikovo. Bitka o Ržev nebola bitkou o mesto ale išlo o úlohu zničiť hlavné sily nemeckej skupiny armád Stred na rževsko-vjazemskom predmostí 150 km od Moskvy. Tu do Rževského výbežku sa musela nemecká armáda stiahnuť pred sovietskymi vojskami. Stalin 5.1.1942 vydal rozkaz , aby Ržev Kalinský a Západný front oslobodili za týždeň od nacistov. Rozkaz bol splnený 20.3. na ďalší rok 1943. Pobyt nemeckej armády pred bránami Moskvy predstavoval obrovské riziko. Len v priebehu roku 1942 sa odohrali štyri skutočné operácie aj zo strategickými cieľmi, zahnať nemeckú armádu čo najďalej od Moskvy. Mnohokrát nezmyselne vedené boje mali na oboch stranách neskutočne množstvo padlých, odhaduje sa na strane Červenej armády 776 889 stratených vojakov a na Nemeckej 400 tisíc. Napríklad tu padla celá 33. armáda generála Jefremova aj s jej veliteľom. Aj tu mi nedá sa upozorniť na strašnú cenu, ktorú museli zaplatiť všetky národy, ale predovšetkým ten ruský za to, že vyhnali nacistov zo všetkých štátov ktoré okupovali. Takže si myslím, že nie je na mieste znevažovanie spomienok na ruské obete. Teraz k filmu. Kondratiev podáva svoju autobiografiu z tejto bitky o Ovsjannikovo. Ide o drsný, nejednoznačný ale čestný obraz skutočnej udalosti. Film sa snaží neskresľovať príbeh podáva ho čo najčestnejšie a najpravdivejšie, ukazuje udalosti také, aké v skutočnosti boli. A v Červenej armáde boli skutočne velitelia, tí mali svojich politrukov a na nich ešte dozerali aj orgány NKVD. (11.09.2020)

Tak toto sa podarilo. Po všetkých stránkach veľmi odvážny film, ktorý sa nebojí násilných scén ( dobre natočených ), ale aj zobrazeniu nátlaku na vlastných ruských vojakov v prvej línii od sovietskeho politického komisariátu. Práve tieto udalosti posúvajú snímok od heroických udalostí k človečenstvu a živočíšnosti. Parádny film. (22.09.2020)

Kto má rád čistokrvné vojnové filmy s hektolitrami krvi a tonami použitej munície, tak prosím, máte možnosť.... je tu Ržev. Napríklad tá prvá scéna bola úplne brutálna, šokujúca. Škoda, že sa to vojnové šialenstvo nedokázalo dostatočne napojiť na dramatickú rovinu v ponímaní nejakého vojaka, či vojakov. Vlastne ku nikomu si tu nezískate nijak zvlášť vrelý vzťah. To je ale asi tak všetko to menej pozitívne. A páčil sa mi aj záverečný doslov pána titulkára, bolo to presne tak... S krajcom chleba v ranci, otepom slamy na spanie, zbraňou, s politrukami a odchytávacími oddielmi NKVD za chrbtom a predsa ruský vojak dokázal oslobodiť polovicu Európy. A to si zasluhuje hlbokú úctu a rešpekt nehladiac na dnešnú politiku. Stálo to nemalé obete. Slušný nadpriemer. 80/100 (23.07.2020)

Tony snehu, že sa v ňom aj najväčší dlháň zaborí až po krk a cez baranicu mu trčí len hlaveň pušky. Hneď viete že ste v Rusku. V tomto vojnovom filme je tých bojových scén menej, ale za to sú dosť realisticky stvárnené. Väčšinou však ide o dialógy medzi opitými vojakmi s načmudenými tvárami a z tých rozhovorov mi utkvel najmä tento výrok: „Mám sedemnásť. Pridal som si rok, aby som mohol narukovať. Všetci z našej triedy tak urobili. Báli sme sa, že vojna o rok skončí a my nebudeme môcť bojovať.“ Niekto to nazve hrdinstvom, pre mňa stupidita non plus ultra. Priemerný film, pri ktorom mi vadil ruský vodkový dych hovoriaci len o patriotizme (rovnako ako mi to vadí u Američanov), nuž a vyslovene som sa nudil. A to tam zomrelo vraj viac ako milión ľudí. (01.08.2020)