Petra321

Od začiatku si hovorím, že jednu nemenovanú postavu nemám rada a nebudem mať, nech sa deje čokoľvek. Tušila som, že za jeho správaním bude niečo väčšie, hlbšie a silnejšie, čo ma nakoniec aj tak prijme zamilovať si ho, ale chcela som sa tomu vyhnúť najviac ako sa dalo. Snaha bola, ale zlyhala som.

Keď si myslíte, že Spikea už viac milovať nemôžete, dokáže vám presný opak. Už teraz mi je smutno pri pomyslení na to, že viem čo všetko ho do konca seriálu ešte čaká.

Tak toto bolo... niečo. Na začiatku som naozaj netušila, čo môžem od série očakávať. Kde sa tu vzala Buffyna sestra, o ktorej nebola v predošlých štyroch sériách ani zmienka? Našťastie sa vzápätí všetko vysvetlilo a to ma ešte viac nabudilo k tomu, aby som pokračovala ďalej. Hlavný záporák bol naozaj originálny, milovala som jej povahu a popravde, vedela by som si predstaviť, že Glory by sa podobne ako Anya pridala na stranu Buffy. Spike opäť hviezdil, tam sa ani nie je o čom baviť. Som nesmierne rada za to, čo Buffy urobila (nemyslím ten koniec, ale to pár epizód pred ním) a verím, že sa to odteraz bude vyvíjať iba tým správnym smerom. Youtube mi už stihol prezradiť, čo sa bude diať ďalej, ale vidieť to takto pekne za sebou bude predsa len niečo iné.

K úplnej dokonalosti chýba naozaj iba malý kúsok. Inak je Manner of death perfektná dráma, ktorá stojí za pozretie. Ako už bolo v jednej z recenzií spomenuté, krimi a BL k sebe nezvyknú pasovať, to však nie je prípad tohto diela. Vzťah, alebo čokoľvek, čo postavy medzi sebou mali dokonalo zapadal do deja a bez neho by to možno ani nefungovalo, keďže situácie boli špeciálne prispôsobené dvom hlavným hrdinom. Chémii medzi nimi som bohužiaľ nerozumela. Boli chvíle, alebo možno skôr konkrétne scény, v ktorých to krásne iskrilo, ale potom tu boli také, kde som mala pocit, že si Bun drží odstup a vlastne ani nechce, aby v tom pokračovali. Možno práve to bolo cieľom, kto vie a možno iba mne niečo ušlo, preto za to nechcem strhávať hviezdičku, keďže to je naozaj asi jediná vec, ktorá mi na seriály prekážala. Zvyšok, príbeh, dej, prepletenie, vývin celého prípadu... Všetko do seba krásne zapadalo.

Sympatické postavy, krásne, občas trochu dramatické a niekedy naozaj mind blowing momenty, a takisto krásne sa vyvíjajúci vzťah medzi hlavnými postavami. Čo sa môže pokaziť? Úprimne, nie je toho veľa a prekvapivo sa toho naozaj veľa nepokazilo. Nemám rada, keď krátke seriály obsahujú priveľa postáv, pretože nie všetky dostanú možnosť prejaviť sa naplno. Napríklad Atori, ktorý mal svoj screen time asi iba v jednej epizóde, čo ma naozaj mrzelo, ale inak naozaj neviem, čo by som mohla vytknúť. Shirajuki je cieľavedomé dievča, ktoré si ide za svojím snom a nebojí sa nástrah, ktoré jej do cesty pokladajú iní, čo je naozaj obdivuhodné. Aj keď, v žánri anime viac-menej typické.

Netuším, ako som sa k tomuto dostala, ale neľutujem. Keďže sú epizódy naozaj kratučké, pozrela som si ich všetky naraz ako jeden film. Niektoré postavy boli naozaj nesympatické, ale v priebehu deja ukázali svoju pravú tvár a niektoré aj dôvod, prečo sa správali tak ako sa správali. Udivuje ma vzťah Lukyho a Pavla, pretože niečo takého by som od našich českých susedov nečakala, ale som úprimne rada a verím, že Slováci si v dohľadnej dobe vezmú príklad a posunú sa vpred. Jeden hlúpy žartík spôsobil naozaj veľa problémov, ale takisto pomohol v riešení iných, ktoré tu boli už dávno predtým. Je to naozaj pekný príbeh a rozhodne odporúčam jeho pozretie. Nie všetky herecké výkony sú dokonalé, ale čo čakáte od mladých ľudí? Majú šancu na zlepšenie a ja verím, že im bude poskytnutá.

Patrím k tej skupinke dievčat, ktoré milujú žáner BL a to je asi hlavný dôvod, pre ktorý som si toto pustila. S kdramami nemám priveľké skúsenosti a keď nepočítam Squid game, toto je prvé dielo z ázijskej real action tvorby, ktoré som si zapla. Musím pochváliť príbeh, ktorý sa síce javil ako obkukané klišé s falošným vzťahom, ale predsa to malo niečo do seba. Tine bol miestami naozaj otravná postava, ale Sarawat to celé zachraňoval. Dievčatá, či už chcete alebo nie, musíte uznať, že ten chlapec vyzerá úžasne. Bolo tu trochu viac romantických liniek, ktoré boli možno úplne zbytočné, preto som ich len tak preklikávala a zameriavala sa na hlavný pár, ktorý mal naozaj prekrásny príbeh a ja som rada, že som tomu dala šancu. Chémia medzi postavami bola cítiteľná aj cez obrazovku a možno práve preto mi tu chýbalo trochu viac bozkov. Avšak, je to iba malý nedostatok a povedzme si pravdu, úplná dokonalosť predsa neexistuje.

Silný príbeh, ktorý po pozretí do samého konca nenechá človeka pokojného. Zhltla som ho za dva dni a potom ho ďalšie štyri predýchavala. Niekto sa na to pozerá ako na nejaký mafiánsky príbeh, kde je každý záporák úchyl a kde stále dookola omieľajú Banana fish. Lenže po siedmych epizódach to celé naberá úplne iný smer a vy zrazu neviete, kto je dobrý, kto zlý a komu môžeme veriť. Emocionálny break down prichádza v momente, keď si uvedomíte, že medzi týmto všetkým je jeden zlomený chlapec, ktorého drží pri zmysloch len pomsta toho, kto mu už od detstva ubližoval a ochrana toho, kto sa v jeho živote objavil úplnou náhodou. Preto je ten koniec najemotívnejší. Keď som si Banana fish zapla, bola som psychicky v poriadku, ale keď som ho dopozerala, mala som od toho veľmi ďaleko. Je to naozaj silné a podľa mňa to dostane úplne každého, kto vie čítať medzi riadkami.

Tento film sme pozerali v škole, v rámci občianskej náuky. Učiteľka nám poukázala na to, že diktatúra sa stále môže vrátiť. Dej bol zaujímavý a väčšina spolužiakov, vrátane mňa ho pozerali bez dychu, očakávajúc, čo sa stane ďalej. Dobrovoľne by som po takomto filme asi nesiahla, ale som rada, že som mala príležitosť ho vidieť, pretože kolektív robí naozaj svoje a nie vždy v dobrom zmysle slova.

Hm... takto, toto anime som objavila náhodou, a keď som videla obsah, musela som si ho pustiť. Úprimne? Na jednej strane som očakávala niečo horšie, ale na druhej si viem predstaviť omnoho lepšiu verziu. Podľa môjho osobného názoru tu vystupuje priveľa hlavných postáv a tak nemajú dostatok času na rozvinutie charakteru, čo bolo asi najväčším problémom. Vezmime si napríklad idola. Po dokopy pätnástich epizódach (keď počítam aj špeciál a OVA) som neprišla na to, čo si o ňom myslieť. Mojimi favoritmi boli Yuusuke, Tsubaki a Natsume. Na iných stránkach som našla reakcie, v ktorých sa písalo, že sa jedná o zvrátenosť, keďže sú súrodencami, ale ja si to nemyslím. Za prvé, sú nevlastní súrodenci a za druhé, neskôr sa dozvieme, ako to s Emmou vlastne je. Podľa mňa bolo najbláznivejšie (a nie v tom dobrom zmysle) to, že sa do nej zaľúbili úplne všetci. Jediní, u koho sa neprejavili žiadne známky pobláznenia boli Hikaru a Wataru. Aj keď, pri Hikaruovi si nie som príliš istá.