Mafián

Autenticky zpracovaný život pravděpodobně posledního pořádného mafiánského bosse. Film ovšem není jenom životopisný příběh Johna Gottiho, jako je to spíš náhled do pomalého pádu rodiny Gambino. Hudbou a hereckými výkony se vyrovná i té totální špičce mezi mafiánkami. Což bych rozhodně od filmu, který ani nešel do kin, nečekal. Armand Assante jako Gotti a William Forsythe jako Sammy Gravano naprosto excelují. Chybělo málo a mohlo se jednat o jednu z kultovních mafiánek. (20.03.2017)

Mafiánských snímků jsem jako fanoušek žánru již viděl požehnaně, takže si troufnu tvrdit, že téměř po všech stránkách je Gotti průměrný film, který v recenzích evidentně táhne nahoru zejména Assantovo a Quinnovo charisma. Nicméně pokud si uvědomíme, že se vlastně jedná o "pouhou" televizní produkci z roku 1996, má snímek svou nepopiratelnou kvalitu... 70% (27.12.2021)

Konverzační film, odehrávající se povětšinou v interiérech, nepotěší dost často nezáživnými rozhovory. Taky mi v něm chybělo VÍC zajímavých scén a VÍC napětí, které mohlo obstarat třeba sledování ze strany zákona, kdyby dostalo VÍC prostoru. A tak film stojí hlavně na skvělém hereckém výkonu hlavního protagonisty. (08.08.2010)

Napriek tomu, že túto vec opakujem prakticky neustále a teda pri každej možnej príležitosti (vlastne sa z nej stáva u mňa už akási odrhovačka), ono mi to skrátka nedá a tak musím opäť - 90. roky boli čo sa týka mafiánskych filmov asi najprajnejším obdobím v doterajšej histórii filmu vôbec. Za tých pár rokov ich vzniklo skutočne neúrekom, no a čo je pre nás z pohľadu divákov asi najdôležitejšie, množstvo z nich bolo aj vskutku vydarených, prvotriednych (a nezabudnuteľných). A práve k onej skupine vyvolených medzi žánrové esá sa u mňa v podstate okamžite po skončení (resp. začalo sa to rysovať už počas pozerania) suverénne zaradila aj táto - minimálne v našich končinách pomerne neznáma - životopisná snímka. A navyše televízna... Avšak to mi v poslednej dobe absolútne neprekáža, pretože ako som sa už x-krát presvedčil, niekedy práve televízne filmy s omnoho okresanejším rozpočtom dokážu zaujať viac než všakovaké zaručené "kinohity", ktoré sú častokrát až zbytočne plytké a umelé. Ale späť k filmu ako takému - prvou vecou, ktorú nutno vyzdvihnúť, je jednoznačne herecké obsadenie, to sa vskutku vydarilo. Armand Assante je síce pre širšie publikum menom asi do veľkej miery neznámym (hoci mne sa pri pozeraní okamžite vybavila Slyova režijná prvotina Paradise Alley, kde stvárnil jedného z tria bratov), avšak svojej šance sa chopil na výbornú, mafiánskeho bossa Gottiho zahral ozaj presvedčivo. Z ostatných zaujal ešte napríklad William Forsythe (ktorý Sammyho Gravana stvárnil obzvlášť slizko), no a v neposlednom rade ma zaujala aj celá enkláva tvárí dobre známych z neskoršej kultovky menom Sopranovci, ktorí sa tu mne osobne postarali o príjemnú a snáď aj priateľskú atmosféru (pri ktorej som už len dosť naivne vyčkával na Tonyho, no Gandolfini sa žiaľ neobjavil, zažiaril až neskôr :-)). Pravdou síce je, že snímka obsahuje zopár chybičiek krásy a miestami je možno pri niektorých životných udalostiach trochu stručná (čo určite neunikne tým, ktorý o Gottim už mali možnosť čo-to prečítať/vidieť/počuť). Avšak i cez týchto pár nedokonalostí treba povedať, že ako životopisná záležitosť je to vskutku vydarené, a navyše s prihliadnutím na to, že vyšla veľmi skoro (keď ešte všetky zmienené udalosti boli v čerstvej pamäti ľudí a všetci hlavní aktéri - respektíve aspoň väčšina z nich - boli nažive) a teda obrazne povedané "zaťala do živého" - i keď po pravde nič také prevratné ani neobsahuje, je to len veľmi kvalitne spracovaný mafiánsky film, na ktorý bola v tom čase obrovská spoločenská "poptávka". Čiže ak to mám v stručnosti zhrnúť, táto snímka ma naozaj vskutku príjemne prekvapila (no a vidieť ju v čase jej vzniku, určite by ma poctivo "nažhavila" na už spomínaných Sopranovcov). Síce sa pochopiteľne nikdy nestane takou pamätnou a celosvetovo uznávanou záležitosťou, akými sú napríklad Krstný otec, Goodfellas a im podobné mafiánske klasiky, no i tak môžem už teraz pokojne vyhásiť, že si ju s určitosťou ešte niekedy opakovane pozriem, o tom rozhodne niet pochýb. 5/5 (18.02.2015)

„But if don Carlo had said you gotta go I would’ve come here today with these two zips and you would go.“ Z hercov sa ich tu stretlo pár, čo sa o 3 roky neskôr zišli v seriáli The Sopranos, napr. Dominic Chianese, tu v úlohe Gottiho consigliere, tam ako Tonyho strýko, Tony Sirico ako soldier, tam ako crew boss Paulie (pri get the fuck out of here jasne počuť Paulieho), Frank Vincent tu ako crew boss Robert Di Bernardo, tam ako Phil Leotardo z New Yorku, Vincent Pastore tu ako soldier, tam ako Pussy Bonpansiero (dikcia je rovnaká), mihne sa tu aj Vincent Curatola, ktorý v The Sopranos hral Johnnyho Sacka. Poteší aj William Forsythe ako Sammy Gravano. Začíname spomínaním Gottiho v podaní Armanda Assantea a vysvetľovaním mafiánskych hodnôt. Asi to vysvetľuje polícii, ale pokračujeme scénou, kedy bol na slobode. Atmosféra je priateľská a človek spoločensky najvyššie hovorí vtipy, ktorým sa ostatní smejú, spomína sa aj cannoli. Jednoducho, potiaľto čistí The Sopranos, ktorých vidíme aj v brutálnych, očakávaných zvratoch či scén zabíjania s humorom. Líši sa to však pohrebmi, kedy na tom prvom chýba čierny humor a ohováranie zosnulého, čo bolo v The Sopranos vždy. Boj o moc je nakoniec stretom Sicílčana a Neapolčana. Na vzostup aj pád slávneho mafiána sa v tejto forme dobre pozerá. Pre fanúšikov The Sopranos, Boardwalk Empire a mafiánok všeobecne povinnosť. A príjemná. „... he squeezes a fuckin‘ quarter till the eagle screams.“ -"You want me to blow the fuckin‘ borgata right now? Here, ‚ll do it right now.“ „Never fear Rome. The serpent lies coiled in Naples." Jazykové okienko: smack; consigliere; made man; nose candy; borgata; talk out of turn. (14.01.2021)