Recenze (1)
Na margo predchádzajúceho komentu musím nutne spomenút, že tento album nepovažujem vôbec za najlepší na svete, ale geniálny rozhodne je. Rukopis Johna Calea sa nezmazateľne zapísal pod prvé dva majstrštyky Velvetou, ktoré disponujú neskutočnou kvalitou : Banánový album s Nico a White light white heat, pojednávajúci hlavne o drogách. Po jeho odchode pre mňa stratili akoby vnútorný esprit a po duete dvoch hlavných hudobných mozgov kapely : Reeda a Calea to bolo už viac menej iba na Reedovi, aby to ťahal ďalej. Pre mňa osobne už stratili svoje kúzlo a všetko nasvedčovalo tomu, že na sólovej dráhe bude ťahať za dlhší koniec Cale a za kratší Reed. To sa ale na moje prekvapenie vôbec nestalo a ich sólová dráha bola vskutku vyrovnaná. Obaja hudobný géniovia ju majú dodnes impozantnú. Nezhody medzi oboma aktérmi boli dôvodom ich rozkolu začiatkom siedmej dekády minulého storočia. Opäť sa stretli až na pohrebe ich spoločného priateľa Andyho Warhola v roku 1987. Ten bol ešte v rannej ére Velvet Undeground nielen ich manažérom a dizajnérom, ale hlavne ich mentorom a radcom. Jeho smrť ich dala znovu dokopy a dohodli si stretnutie. Pomaly v kľude začali kompilovať materiál na album ktorý rozpráva životný príbeh Warhola. Ich talenty sa prejavili naplno a v roku 1990 vyšiel nádherný konceptuálny, hudobne aj textovo dokonale prepracovaný album, ktorý si okamžite získal srdcia priaznivcov. Na albume si dali obaja záležať. Škoda že ich kooperácia bola iba jednorázová. Ako by vyzerali ich ďalšie albumy, môžeme iba hádať. Lou Reed prednedávnom odišiel do rockového neba a nechal tu parťáka samého. Na albume je viac krát spomenutá aj Czechoslovakia. Andy bol náš rodák a môžeme byť na to hrdý. ()