Recenze (1)
Brakhageho verzia fungovania po smrti má podobu repetitívneho videnia okolia ako filmového čierno-bieleho negatívu s odtieňami studenej modrej, rozprestrených prekrývajúcich sa fragmentov okolia (chrám, cintorín, nábrežie, stromoradie) a plávania po rieke zabudnutia kamsi do hájomstva krížov a kostolov. Celá táto mätež sa opakuje, akoby sa čas zastavil a posledné okamihy vedomého žitia (napr. retrospektíva vlastnej minulosti, zachytávajúca život ako celok, alebo niektoré jeho momenty) sa v čase smrti natiahli do nekonečnej slučky. Mimochodom, podobne (zastavenie preľnutia si vlastného života a jeho opakovanie po nekonečný čas) vysvetľuje možnú verziu života po smrti jeden z uznávaných anglických psychológov. ()