Víťaz

Hrozný film. Neskutočne zlá artikulácia hercov, ktorú chcel režisér vyvážiť predabovaním niektorých "nehercov" - napr. Dančiakom. Dej žiadny, dialógy zúfalé. Snaha o zatraktívnenie podivnými a zbytočnými "posteľovými" scénami a ženskými prsiami. Strata času. Absolventi by to natočili lepšie. Jedna hviezdička za nápad a niekoľko málo svetlých chvíľ. (20.02.2010)

Málo známy slovenský film o starších boxeroch, ktorí si to chcú opäť rozdať. Film vyniká atmosférov 70-tych rokov a takmer až dokumentárnym prístupom. Hraje v ňom mnoho nehercov a je to bohužiaľ poznať. Poniektoré nepresvedčivé výkony film zbytočne sťahujú do priemeru. Druhý vážny problém vidím v tom, že hlavnej postave Valharovi je venovaný priveľký priestor. Jeho spoločensky lepšie postavený protivník to v závere nemôže dohnať. Z tohto filmu slovenský Rocky nebude, ale myslím, že to ani nebolo cieľom režiséra. Je to až príliš realisticky podané. Film priemer, ale záverečná scéna v ringu má v sebe kus adrenalínu a skutočného boxu bez pozlátka. 60%. (09.06.2013)

Prečo majú mnohé slovenské filmy konca sedemdesiatych rokov jedno spoločné - až bezbreho angažované a uvedomelé dialógy a bonmottá, ktoré si proste nemožem nezapisovať ??? Zopár z nich : "Všetci starneme, aj víťazi, aj outsideri, a najrýcheljšie tí, čo blbo žijú." ALEBO "Nech sedí doma, kúpte mu andulky alebo zajace." ALEBO "Zakaždým som povedala, že treba opraviť dušu. A Ty okrem seba nikoho nevidíš..." Inými slovami: Filmársky koncert pre pozostalých ( RING o ding ). (20.02.2010)

"A neškrabat staré chrasty, šak to poznáš!" Dvaja pánkovia v strednom veku, bývalí boxeri, si idú po rokoch zopakovať spoločný mač. Jeden je dobre zavedený a živený súdruh námestník, žijúci spokojný rodinný život a udržiavajúci sa vo forme kondičnými kolečkami okolo hydinárne. Druhý, ktorému je venovaná väčšina filmu je rozvedený manuálny pracant z pneuservisu, žijúci relatívne bohémsky život s mladou frajerkou vo veku svojej dcéry. Vo filme je hodne nostalgického spomínania na niekdajšie úspechy, veľa nehercov (miestami predabovaných), záberov na šedivú socialistickú realitu, tréningy, pracoviská, vlakové stanice, bufety a dokonca autentické dobové krčmové blues. Dosť často to vďaka veľmi civilným dialógom vyzerá ako dokumentárne zábery v štýle novej vlny, čo ja osobne mám rád. A nemôžem si pomôcť, ale miestami mi to námetom a realizáciou pripomínalo o 30 rokov mladší Aronofského spektákel Wrestler. Veľmi dobré. (05.06.2023)

Nie že by to nemalo dobrú myšlienku, alebo že by sa to nesnažilo o silnejší drajv. To filmu celkom ide. To čo mi neuveriteľne vadilo sú postavy. Celá životná etapa jedného človeka za svojim šťastím, ktoré bolo kdesi v minulosti, tu nie je podfarbené žiadnou silnou scénou. žiadnou vecou, ktorá by umocnila zúfalstvo muža, alebo jeho túžbu. Dušan Trančík si síce pohráva so subjektívnou a objektívnou kamerou a v scénach, ktoré pôsobia obyčajne, ukazuje absurdnosť celého snaženia, ale ako prezencia nejakého osudu , je to aspoň pre súčasného diváka veľmi nefunkčné. čo zamrzí. Drámy s boxérskeho prostredia mám totiž veľmi rád. (23.10.2012)