Los ojos azules de la muñeca rota

Španielske giallo, ktoré nenudí, ale ktoré s nástupom vrážd prestáva dávať dôraz na logiku a smaží sa vo vlastných konštrukciach. Zápletka nie je zlá, celý ten úvod tiež, ale akonáhle dôjde na vraždu, stáva sa z toho hon na tajomného vraha, ktorým je na konci zakaždým niekto iný. Milovníkov gore poteší pár kúskov - oči, červy, usmrtenie prasaťa. Mňa však nemilo dostali také nelogickosti ako napríklad keď podozrivý hl. hrdina (obsadený divným týpkom) začne utekať pred policajtami, hoci nie je vrah, a dokonca sa dostáva s nimi do prestrelky, ako aj to, keď je ženskému vrahovi do tela vrazený kôl a ozve sa mužské chrčanie, len aby divák hneď neodhalil vraha. Inak na giallo minimum nahotiniek a slabšia atmosféra. V žiadnom prípade sa nejedná o horor, ako je to uvedené v žánroch. (16.04.2019)

Nijak zásadní snímek pro daný žánr... V první třetině jsem opravdu jen čekal, co se přihodí, aby bylo giallo giallem. Ale krom muže se špatnou minulostí a milostných pletek se nic zásadního neděje...Dokonce ani nefunguje jakýkoli pokus režiséra diváka udržet v napětí, v očekávání, co přijde. Nevědět, kam tenhle snímek patří, asi bych ztratil naprosto pozornost a nijak pečlivě dál film nesledoval. Po půlce filmu se děj rozjíždí. Kdosi vraždí blondýny s modrýma očima. Pointa je vyvedená, ale bohužel špatný pocit z první půlky se do paměti vryl...Na tři hvězdičky zvedám pro dobrý námět a pro obsazení, které bylo opravdu dobré. (03.10.2010)

Zlaté desaťročie pre giallo žalo úspechy nielen v Taliansku, ale aj v ostatných kútoch sveta. Jacinto Molina ako Paul Naschy si vždy, ak mal tú možnosť, vedel vybrať krásne ženy, ktoré by presne zapadali do jeho scenára napísaného krvou s jemným nádychom vzrušenia a erotiky. Hlavnej úlohy ako aj objektu mocného štvanca trpiaceho za svoju násilnú minulosť sa zhostil práve on, môjho srdca šampión Naschy (Gilles). Jeho túlavé topánky túžiace po novom svete a myseľ zmietajúca sa v útrapách sa spoja a zavedú ho do malého mestečka niekde pri francúzskych hraniciach aby zabudol kto bol a začal odznova. Náhoda, osud alebo naplánovaná vypočítavosť si vybrala v jednu pokojnú noc Gillesa za nového správcu na panstve troch krásnych sestier túžiacich po opatere sídla, duše a tela. Vražedné tempo podporované francúzskym soundtrackom „Frère Jacques“ sa razom začína stupňovať. ### PS – okrem tradičných krvavých gore-teskných záberov mierneho až umeleckého charakteru, sa vo filme objaví aj reálna porážka prasaťa, čo môže byť pre niektorých mestských divákov prekvapenie. (23.01.2017)

V roce 1973 spolu Aured a Naschy natočili 4 filmy a Los Ojos azules de la muñeca rota je z nich jednoznačně nejslabší a rozhodně to není tím, že se na rozdíl od ostatních (hororových) kousků, jedná o giallo... Je to proto, že skoro do poloviny filmu (bez vražd!!!) se jedná spíše o milostné drama, bez jakékoliv atmosféry, zato velmi nudné... Od poloviny filmu, kdy vražd začne rapidně přibývat, nastupuje i slušná atmosféra (v giallu vytvořena netypicky osamělým domem) a na konci i slušná (i když předvídatelná) pointa... Nemůžu říct, že je tohle špatný kus, ale vzhledem ke zcela zbytečně nudné úvodní čtyřicetiminutovce nemůžu dát více než tři (a to jsem dlouho uvažoval o dvou), průměrné bodíky... (11.06.2011)

Ďalší diamant z Naschyho pokladnice. Jasné, hudba občas pôsobí ako z iného, komediálneho filmu, záver trochu unáhlený, ale inak som si film ako fanúšik gialla alebo eurohororu užíval. Prostredie správne gotické, Naschy je opäť obklopený krásnymi ženami, nájdu sa slepé stopy, vodítka sú správne zamotané. Španieli v gore v gialle prebehli i talianov, motív melódie je fantastický, záver taktiež, až na spomínanú uponáhľanosť. Pomalý sa mi nezdal ani trochu, skôr naopak. Fanúšikovia eurohororu sa musia cítiť ako doma. Ja určite. (19.01.2018)