Recenze (1)
Na filmových serveroch sa uvádza, že ide o dokumentárny film. No teda! Skôr to vyzerá na inscenovaný dokument. Ale to je v zásade jedno. Dôležité je, že táto optimistická desaťminútová rozprávka o robotníckej solidarite, zrodenej zo zlosti je zrežírovaná veľmi čistým štýlom. Toto je síce len fráza, no nepomôžem si. Presne tak na mňa tak celý film pôsobil, a ja to slovne inak vyjadriť neviem. Navyše vďaka réžii a práci kameramana bolo filmu rozumieť aj bez sprievodných titulkov a znalosti taliančiny. Skutoční umelci, akým režisér Ermanno Olmi nepochybne je, tak dokážu podať námet univerzálnou rečou. Navyše námet, protirečiaci súčasnej ideológii brutálneho agresívneho kapitalisticko-regulatívneho nacizmu, odpisujúcej starých ľudí ako nepotrebných švábov s cielene zamierenou slabšou zdravotnou a sociálnou starostlivosťou. Dôchodcovia nevynášajú totiž toľko ako pracovní otroci. Naopak veľa žiadajú. Naproti tomu režisér tu ukazuje, že nadobudnuté vedomosti môžu v staršom veku slúžiť prospechu iným, netreba starých hádzať do koša iba preto, že ich nevrlá starecká agresivita je veľmi často len výkrikom do tmy. V skutočnosti znamenajúcim zhruba toto: "Venujte sa mi niekto! Aspoň chvíľu! Potom ukážem svoju príjemnú tvár. Prosím!" ()