Místo

„Miesto” v prosperujúcej firme, je v podstate splneným snom pre každého jedného uchádzača o zamestnanie, a rovnako podotýkam, že by to malo byť i bez rozdielu veku, pričom táto "diskriminačná politika" , (ne)bola ešte za Domenicových časov (na začiatku 60. rokov minulého storočia),  až tak na vzostupe, ako možno práve dnes... ? Síce je momentálne nezamestnaným, mladým človekom v lombardskom regióne → s názvom Meda, kde pravdepodobne ani nie je toľko práce, koľko by skrátka asi malo byť k dispozícii, že i napriek tomu vôbec nestráca žiadnu nádej na uplatnenie sa, inak by sa zrejme nepodujal (od)ísť vlakom na pracovný konkurz do neďalekého Milána, všakže ? Dá sa povedať, že jednou nohou už skoro vhupol na technické oddelenie, len ešte tesne predtým MUSÍ najprv absolvovať nasledovné záležitosti→ po a).  test spôsobilosti, t. j. matematická úloha, pozostávajúca z tohto zadania: „ Máme rolu medeného drôtu dlhú 520 metrov. Tri štvrtiny sme z nej odrezali. Zo zvyšku odrežeme štyri pätiny. Koľko centimetrov drôtu zostane v role ?” Skúste si na skúšku, teraz sami vyriešiť tento príklad, či ho aj včas splníte, a to v lehote jednej hodiny alebo aj kratšie ? Aspoň uvidíte, ako ste na tom so zlomkami, ktoré ste sa učili v 7. ročníku základnej školy ? Ďalej. Po b).  z testu schopností. A po c). odpovedať na mimoriadne zvláštne otázky v kombinácii „áno” alebo „nie.” BONUS by následne mohol spočívať v tom, že na tomto konkrétnom, výberovom konaní, bola taktiež prítomná i fešanda Antonietta Masettiová, alias Magali, do ktorej sa náš Domenico Cantoni, akosi príliš zahľadel, a tak sa mu vskutku hneď priamo rysuje → nielen nový JOB, ale aj ideálny vzťah, ktorý by mohol snáď → prakticky i teoreticky zavŕšiť na Silvestra popri firemnom večierku, keď už bude dávno za vodou ? Ako protagonista nakoniec dopadne, nechám na divákoch, aby sa o tom neskoršie sami presvedčili... / Zhliadol som neuveriteľne NADČASOVÝ snímok od všestranne nadaného talianskeho režiséra → Ermanna Olmiho, ktorý je stále aktuálny aj po 60. rokoch od doby svojho nakrútenia, spadajúci do špecifického obdobia  »neorealizmu«, ktorého typickými znakmi sú polodokumentárny štýl, obsadenie profesionálnych aj neprofesionálnych hercov, skutočné exteriéry a epizodické zápletky, vykresľujúce každodenné problémy pracujúcich ľudí, pričom toto všetko Il Posto jednoznačne má, keď ešte aj niečo navyše ponúka, že napríklad takého režiséra českého pôvodu žijúceho v Spojených štátoch → áno, jednalo sa o oscarového Miloša Formana, ktorého silne OVPLYVNIL pri vytváraní kultovej klasiky Černý Petr ! A mnohých ďalších, a to už je vážne čo povedať, keď si zároveň zase ja prajem, aby si snímok v budúcnosti našiel oveľa širší okruh vnímavého publika, než akým disponuje v súčasnosti na ČSFD, pretože podľa mňa ide o pôsobivé, umelecké dielo, ktoré by určite nemalo ostať nepovšimnuté. Možno Vás svojou recenziou inšpirujem ? (05.10.2021)

Magali a Domenico se potkají na přijímačkách do práce a je z toho ještě krásnější Černý Petr, než je ten náš. Pan Ermanno Olmi mě chytil svou tvorbou za srdce, má hladké jméno a má rád Ježíška. K dílu Il Posto... No, to si člověk lehce vzpomene, když čekal třeba v tanečních na předvánočním večírku a ta jeho holka stále nepřicházela (nebyla jeho, ale pro něj byla jediná, na kterou chtěl čekat), nemohl ani jít tančit, než si uvědomil náhle mezi kroky waltzu smutnou melancholii, jíž má alespoň ze svého pocitu. Život takový je. (20.12.2009)

Viem, ze reziser ERmanno Olmi natocil Strom na drevaky roku 1978, no ale toto ma nejak extra nechyatilo. On isliel v Taliansku z mesta A do B, v meste B /Milano/ si nasiel pracu. No a o tom sa toci cely film. Jo ako som artovy hnedopich, ale tuna je tempo uspavajuce,m dialogy tvoria len vatovo plane plky a nedialo sa nic. Proste nic pre mna ako laika nedouka, toto dokazu nadhodnotit fuckt len vystudovane filmove teoretiky -elitari : 60 % (05.12.2017)

Příjemný závan tradic neorealismu, který Olmi tímhle a dalšími dvěma filmy na přelomu padesátých a šedesátých let v Itálii obstaral, může být pro českého diváka zajímavý i tím, že právě zde se ve svých začátcích hodně inspiroval pozdější velikán Miloš Forman. Místo navazuje na neorealismus hlavně využitím neherců, natáčením ve skutečných exteriérech a polodokumentárním přístupem, jenž vytváří autentický obraz tehdejší italské pracující třídy. Nejedná se o sociální kritiku, ale o pouhou reflexi nových možností vyvinutější byrokratické společnosti, a v tom ohledu mě trochu mrzí absence nosnější zápletky, do které bych se mohl ponořit, a společně s hlavní postavou tak příběh zúčastněně prožít. Formálně se jedná o špičkově sladěné dílo, ale dnešnímu publiku už zkrátka, na rozdíl od neorealistické bašty jako jsou Zloději kol, nic moc přínosného nesdělí. 75% (12.12.2017)