Orka zabiják

„Svet sa zmenil. A tiež bohovia sa chovajú inak.“ Po premiére trháku Čeľuste (1975) chcel každý natočiť zvierací horor (Piraňa/1978, Aligátor/1980, Tintorera, žralok zabijak/1977, Posledný žralok/1981). Za najlepšiu „kópiu“ považujem Kosatku zabijak z produkcie megalomana Dina De Laurentiisa. Režisér Michael Anderson (Loganov útek s Michaelom Yorkom alebo Morský vlk podľa Jacka Londona s Charlesom Bronsonom) zvolil realistický prístup, vďaka ktorému dielo disponuje zaujímavou atmosférou (zasnený hlas rozprávačky mimo záber). Plavbu si vďaka tomu riadne užijete, ale musíte pristúpiť na pravidlá hry v zmysle, že vám nebude vadiť, že ústredné zvieracie monštrum (ale nie sú v tomto filme monštrom skôr rybári?) vypadlo zo sci-fi (sú mu pripisované vlastnosti, ktoré sú miestami už nie na hrane, ale za). Užil som si mrazivú a pochmúrnu výpravu, pôsobivú atmosféru, slušne spracované scény s kosatkou, viacero nezabudnuteľných momentov, rozumne zvolenú stopáž (ani nie hodina a pol) a výborný kasting v čele s Richardom Harrisom (Cromwell, Gladiátor), Charlotte Rampling a mojím obľúbeným Indiánom Willom Sampsonom (Prelet nad kukučím hniezdom, Psanec Josey Wales, Poltergeist 2); škoda, že nás opustil skoro a predčasne, lebo vo všetkom, v čom som ho videl, bol dokonalý. Oceňujem nemalú mieru osudovej nevyhnutnosti po vyplávaní z prístavu na otvorené more; kým postavy v Čeľustiach si veria a idú žraloka uloviť (čo neznamená, že im neurobí škrt cez plutvu), postavy v tomto filme sú zmierené s tým, že možno neprežijú. Napriek tomu to musia aspoň skúsiť (viď. hláška „Musí sa zmieriť s tým, čo mu radí jeho srdce.“). Kosatka zabijak sa do značnej miery inšpirovala legendárnym (viackrát sfilmovaným) Melvilleovým románom Biela veľryba, ale tentokrát je garde obrátené: mstí sa zviera človeku, nie naopak. Kosatku zabijaka som prvý raz videl ako dieťa, vtedy som ale frčal na explicitnejších hororoch, takže ma nudila. Až v dospelosti som ju (d)ocenil. Štvrtú hviezdu si zaslúži, aj keď chápem, že niektorým bude pripadať správanie zvieraťa prekombinované a nebudú to snímke vedieť odpustiť. Povedal by som, že je na nej významným spôsobom poznať ambicióznosť: ústrednú rolu hral oscarový herec, na scenári pracoval oscarový (za Čínsku štvrť) Robert Towne, hudbu zložil Ennio Morricone... (01.11.2004)

Orca: Killer Whale je sice jen člen několika-hlavého stáda napodobitelů Čelistí, ale dovolím si tvrdit, že se jedná o nejpovedenější film, který se svezl na žraločí ploutvi, protože Orca je především technicky skvěle zvládnutá. Záběry na živou velrybu a její model jsou tak šikovně natočeny, že to úplně bere dech. Navíc je film zahalen do nádherného vizuálního kabátku (Velryba skákající na pozadí hořícího města, závěr za polárním kruhem), který ještě podporuje nádherná hudba Ennia Morriconeho. Richard Harris podal také velice zdařilý výkon, ale já prostě fandil velrybě a vždy, když se objevila naštípnutá ploutev nad hladinou, tak jsem očekával velké věci a za scény, které si budu ještě dlouho pamatovat (Neplánované podívání se na svět nedonošeného mláděte nebo závěr) lehce odpustím i to, že je velryba někdy až moc inteligentní. (08.08.2008)

Ano, Orca se sice veze na Čelosťoidní vlně popularity, ale kupodivu jde o film pracující s naprosto jinými principy a motivy. Tísnivá a temná atmosféra a nečekaná mnohovrstevnatost jsou něčím o čem si Spielberg, se svou dobrodružnou show pro celou rodinu, může nechat jen zdát. Scénář pracuje s motivy viny, pomsty, stínů minulosti, přijetí zodpovědnosti za své činy atd. tak soustředěně, že divák bez problémů skousne, že občas něco hapruje v technikáliích. Tím spíš když režie dokáže navodit pocit až snové logiky kdy to všechno může být jen univerzální metaforou lidských strachů, selhání a hříchů. Celé je to bolestivé, tragické, absurdní, bezvýchodné a plíživě to graduje k nevyhnutelnému. Morriconeho hudba jen podtrhuje osudovost celého příběhu, který není nic dlužen ani těm nejsilnějším špageťárnám. Harris a Ramplingová perfektně sedí do svých nešablonoidních a nečernobílých postav.. Prostě síla.. Jedinou závažnější vadou na kráse toho celého (a důvod proč demonstrativně nedám, jinak zaslouženou, plnou palbu) je vědomí, že film evidentně pracuje s Kosatkami z vodních světů (a všemožných jiných "delfinárií) které byly (a pořád jsou) pro kosatky jednou velkou mučící mašinou. (30.06.2018)

Kosatka dravá (Orcinus Orca) je všeobecne považovaná za druh veľryby. Patrí však do čeľade delfínovytých. Je to dravec, ktorý je na vrchole potravného reťazca vo svetových moriach. Dosahuje dĺžku cez deväť metrov a váhu šesť ton. Má charakteristické čierno biele sfarbenie. V roku 1977 natočil režisér Michael Anderson film o tomto úchvatnom živočíchovy. Vznikla dobrodružná horrorová dráma o samcovi kosatky, ktorý mstí krutú smrť svojej družky a nenarodeného mláďaťa. V rámci filmov o vraždiacích zvieratách patrí "Orca zabiják" medzi špičku tohto špecifického subžánru. Cítil som v tom Hemingwayovho "Starca a more", Melvilleho "Bielu veľrybu" a Spielbergove "Čeľuste". Výborný film. ***** (22.03.2017)

,,...KOMU MYSLÍTE, ŽE NA VÁS ZÁLEŽÍ? ĽUDOM ALEBO RYBE?" __ Na Orku som bol už dlhší čas veľmi zvedavý a tak som jej pozretie veľmi privítal. Inšpiráciu Spielbergovou ,,Pažravou rybou" by som nechal tak, tu je dôležitejšie, že v tomto prípade sa tvorcovia v mnohých veciach vydali úplne iným smerom a to je rozhodne plus. I keď aj tu je ,,hlavný hrdina" riadna sviňa, teda vlastne kosatka, za jeho zlobu môže človek. Postupom času je síce ťažko rozlíšiť či je kladná postava Richard Harris alebo ryba, z hľadiska morálnych princípov však určite každý viacej fandí jej. Tieto aspekty sa vo filme veľmi pekne premiešavajú, škoda len, že scenár nie je viacej duchaplnejším a všetkým mýtom vypovedaných o kosatke rozhodne netreba veriť. Samotní herci sa snažia ako vedia, Harris mi však občas prišiel ako taký trubiroh čo toho veľa nevie ani vo svojom remesle, zato ma však potešil Will ,,Náčelník" Sampson. Občas škrípe aj tempo, kde je vo výsledku 88 minút viac než postačujúcich, dokonca by som takých 10 min. kľudne ubral pre väčší spád. ,,Willy" a Morricone s prenádherným ústredným motívom však šlapú na plné obrátky. Ak by to bol film môjho detstva tak tú 1* pridám, takto mám však nutkanie ostať vo vlnách priemeru, no prebudil vo mne túžbu si po rokoch pripomenúť skutočnú klasiku - Bielu veľrybu. (51. komentár k filmu) (03.10.2009)