Jaro, léto, podzim, zima... a jaro

Z tohto filmu je cítiť život. Hlavne úvod a záver má čo povedať. Kolobeh života, striedanie ročných období, narodenie i smrť, to všetko Kim Ki-duk namiešal v ideálnom pomere, no predsa by som pár vecí vytkol. Prostredná časť filmu určite trošku zaostáva, zdá sa byť menej zaujímavá a zdĺhavá a za druhé mi tu chýbali dialógy. Stačilo málo, ako v úvode, keď starec rozdáva životné múdra, pretože niektoré dlhšie scény bez dialógov začínali nudiť. Záver kde sa mlaďas vráti a škrabe na vrchol hory s priviazaným závažím, pripomenie Misiu s DeNirom, ktorý sa tiež podobne trápil. Je to podľa mňa najlepšia scéna filmu, navyše s výbornou hudbou, takže tak nejako vyvážila tú menej zaujímavú prostrednú časť. 70%. (31.01.2012)

Dokonalý buddhistický film natočený člověkem, který je sám katolík. Navíc film patrně bere jako svého druhu pokání, což dokládá i rolí, do které se v něm obsadil. Obrazově opět dokonalé, duchovně meditativní, celkově občas dětsky hravé až zlomyslné. Pokud jste to ještě neviděli, nevěřte, že můžete pochopit, co je to za film, z cizích textů. (27.10.2006)

Stejně jako v emocionálně vypjatém Ostrově i zde nechává Kim Ki-Duk promlouvat hlavně obrazy. Obrazy naplněné citem, zobrazující fascinující krásu krajiny a umocňující lehkou symboliku. Děj se prakticky odehrává na jednom místě - kdesi v magické krajině kde stojí domek na vodě. Zcela mimo svět, zcela odloučený. A právě v tomto prostředí se odehrává příběh mistra a jeho žáka v jednotlivých ročních obdobích, která zobrazují jednotlivé životní etapy a osudy obou zúčastněných. Nechce se ani věřit, že na minimálním prostoru s minimem herců lze vytvořit něco tak lyricky jemného, poeticky něžného. Kim Ki-Duk je toho důkazem. (30.04.2004)

Meditácia obrazom a zvukom, poézia s minimom slov. Táto všeobjímajúca alegória o kolobehu života (v ktorej je rovnako možné nájsť budhistické ako i kresťanské motívy) stojí ako vzácne výbrusený kvalitný diamant aj sama o sebe, ale ešte fascinujúcejšiou je skutočnosť, že plnú hĺbku svojej krásy odkryje až potom ,čo si tento film zaradíte v kontexte predchádzajúcej filmografie Kim Ki-Duka. (09.12.2004)

Ročné obdobia predstavujú plynutie života a táto filmová galéria najzákladnejšie ľudské emócie silou , ktorá nepotrebuje slová. Človek v lone prírody prežíva lásku k dieťaťu, žene, hnev, túžbu a učí sa vyrovnanosti, ktorú dokážu týmto spôsobom aplikovať iba „východní“ ľudia. Je to najcennejšie čo majú a úcta k tradícii vybraných chráni rovnako, ako ich život v spoločnosti môže ničiť. Zabíjajú nás túžby a hodnotenia okolia, od ktorých je tak ťažké sa oslobodiť. Závidím im a zároveň som rada, že takého diela vznikajú, aby sme vedeli, že sa máme čo učiť. (28.10.2005)