Režie:
Joseph LoseyScénář:
Harold PinterKamera:
Gerry FisherHudba:
John DankworthHrají:
Dirk Bogarde, Stanley Baker, Jacqueline Sassard, Michael York, Vivien Merchant, Delphine Seyrig, Alexander Knox, Freddie Jones, Harold Pinter, Terence Rigby (více)Obsahy(1)
Ďalší anglický film amerického režiséra, kedysi vyhosteného z Hollywoodu pre svoje pokrokové názory. Psychologická dráma. Mladý študent ide na náštevu k svojmu profesorovi, ale nešťastnou náhodou zahynie pri autonehode. Prostredníctvom prepracovaných retrospektív sa diváci postupne dozvedajú osudy jednotlivých postáv. Profesor mal komplikovaný milostný pomer s jednou študentkou, ktorý nečakane končí práve kvôli tejto tragickej príhode. Napätím nabitý život vyšších anglických kruhov v starobylom Oxforde už nieje pre zúčastnených tým, čo pred onou nešťastnou udalosťou, napriek tomu sa profesor rozhodne vrátiť k zdanlivo domáckej idylke svojej rodiny. (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (35)
Reziser Joseph Losey Modesty Blaise 1966, Vlak s mlekem zde jiz nestoji, Tajny Obrad/ natocil uchvatnu spolocensku konzervacku nielen o zivote vyssich anglickych kruhov, ale aj o autonehodach, milostnych pomeroch atd atd. kazdopadne vyborne to odsypa, tempo je masakrozne dobre, nuda mi prakticky ani nehrozila. Kulisy na urovni, dialogy tiez. A hlavne herecky je film perfektny, neznasam sice Bogarteho /Victim, Sluha, Smrt v Benatkach/, ale slavne proflakle drzky su tam. A to nie ledajake slavne proflakle drzky, ale samotny Stanley Pekar /jeden z prvych kandidatov na Bonda, hral v Robbery 1967, Italian Job 1969/, dalej vybornu Delphine Seyrig /Sakal 1973, nenapadny Puvab Burzoazie/, a videl som tu aj Alexandra Knoxa /bondovka You Only Live Twice, Chartum 1966/. Spravanie sa na urovni, postavy behom filmu nevypustaju bioplyny, negrgaju a nesturaju sa v nose : to vidim ako velke plus . 75 % ()
staromódní, suchý, anglický, poněkud odtažitý a chladný - tak bych film charakterizoval já. Chvilkami však režisér použil zajímavý styl vyprávění a pohledu kamery, ale přesto občasný nešikovný střih to kazil. Příběh mě zvlášť nezaujal a nechal mě ve výsledku chladným a proto mé hodnocení balancuje na hraně mezi 2 a 3hvězdičkami. Ale protože si myslím, že své příznivce si může najít, tak dávám výslednou slabší trojku. [ PŘÍBĚH: 1 /// NÁLADA: 1 /// ART: 1 /// STYL: 2 /// CASTING: 2 (3*MAX) ] ()
Veľmi dôveryhodne psychologicky vystavaný film. To znamená, že vyčítať mu pomalosť a málo deja je trochu bezpredmetné. Lenže príbeh sa odohráva vo svete, kde krásne študentky zvádzajú renomovaných profesorov, kde títo profesori pozývajú svojich mladých študentov na obedy, kde ich opíjajú a filozofujú o tom, ako sú inteligentní. V rámci filmu to funguje, lenže ja som z vysokej školy nikdy takýto pocit nemal a aj ak by som sa opýtal všetkých spolužiačok, čo som kedy mal, či zažili niečo podobné, tak odpoveď je jasná. Ale načo porovnávať s realitou a kaziť si kvalitnú, i keď občas skutočne trochu nudnú filmárčinu. To, že vám bude zo všetkých postáv viac alebo menej zle, bolo určite zámerom, takže chyba tvorcov to nie je. ()
Poněkud nevyrovnaná studie krize čtyřicátníků. Jako sociální kritika určitého společenského problému či klasická „vztahovka“ to funguje dobře, ale postavy nejsou příliš zvládnuté, min. ne na to, aby diváka nějak více zaujaly, nebo v něm dokonce vyvolaly sympatie (motivace některých postav mi zůstaly docela záhadou). Otevřený konec celkovému dojmu už více nepřidal, vidím to na lepší průměr. ()
Svet univerzitných intelektuálov, študentov a spoločenskej smotánky v psychologickom príbehu, kde pod úctyhodnou fasádou spoločenského postavenia sa skrýva neúprimnosť, klamstvo a potlačované pudy. Úprimnejšie posolstvo a mravnú nádej v sebe nemá ani učiteľ, ani jeho žiaci. Veci, prostredie a nálada príbehu vychádzajú zo zvláštne stiesňujúco- smutnej atmosféry celého filmu, odohrávajúcej sa akoby v opare neradostnej spomienky. Autohavárii dvoch mladých študentov na počiatku filmu dejovo totiž predchádza väčšina nasledujúceho deja. Spočiatku pomaly sa rozbiehajúca a mierne uspávajúca zápletka dostáva postupne pevné kontúry v chovaní sa jednotlivých aktérov - vysokoškolského profesora, jeho študentky - rakúskej šľachtičnej a jej dvoch nápadníkov. Losey ozvláštňuje dej dialógom prebiehajúcim mimo zobrazovaný dej, zvukmi z okolia, ktoré sú protikladom zobrazovanému statickému pokoju, pokojným a navonok uhladeným správaním sa hrdinov, v ktorých vrú nepokojné vášne, zameraním obrazu na jeden objekt. Zdržanlivosť a predpísaná noblesa sa ventiluje na stretnutí smotánky vo vile jedného zo šľachticov, kde úctyhodní muži odhodia saká a púšťajú sa do agresívneho súboja na hromade pripomínajúceho akúsi interiérovú obdobu rugby. Zobrazenie spoločenských masiek , pretvárky a každodenných klamstiev voči najbližšiemu okoliu na vysokej úrovni, kde rovnocenné miesto dostali dej, herci (zaujme Dirk Bogarde aj Michael York) aj obraz. ()
Galerie (47)
Zajímavosti (1)
- Film získal ocenenie na MFF Canes 1967 – Zvláštna cena poroty za film. (Lyuk)
Reklama